durilamichal

Aj v našich správach sa už objavili konštatovania, že HDP Ruska za rok 2022, napriek našim proroctvám a snahám a naprieky sankciám, namiesto poklesu o cca – 20 %, stúpol o cca 2,5 %. No strašné! Ešte aj inflácia v Rusku sa pohybuje pod úrovňou 4,0 %, teda nižšie ako u všetkých múdrych a vyspelých. Kde jen leberálni soudruzi udelali chybu?

Po zavedení sankcií Rusko stratilo možnosť kupovať mnohé dôležité tovary a služby zo Západu a stratilo možnosť predávať drvivú väčšinu surovín a služieb Západu. Zároveň z Ruska postupne odišli mnohé západné aj prozápadné spoločnosti, aby ruskú ekonomiku položili na kolena. Celý letecký trh a priemysel je vzájomne izolovaný. Stanovili sa nízke ceny na ruské suroviny, ktoré ešte bolo a je možné predávať. Presne podľa plánu. Spomenú si ešte sankcionisti, že US dolár mal stáť 200 rubľov?

Nuž ale stalo sa čosi iné. Rusko po zavedení sankcií pokračovalo v tom čo mohlo, čo malo k dispozícii. Predpokladám, že ani nevymysleli strojček na peniaze. Ale ťažili a predávali suroviny podľa svojich technologických a obchodných možností, opäť spúšťali výrobné programy pre ruskú spoločnosť. Možno zistili aj také „novinky“, že práčka domácej výroby a ceny perie rovnako ako tá zahraničná za svetové ceny, že chladnička najsvetovejšej úrovne chladí rovnako ako tá z Minska, že obložená žemľa chutí rovnako ako hamburger a že Lada vás dovezie na rovnakú adresu ako Volvo. Ktohovie, čo všetko ešte zistili.

A teraz, po zrátaní príjmov a výdavkov zisťujú, že na predaji menšieho množstva surovín za nižšie ceny ako pred sankciami zarobili oveľa viac ako vtedy. Sakra! V Rusku totiž ťažili a predávali suroviny, aj ropu a plyn, aj do zahraničia, z viac ako jednej tretiny západné spoločnosti. Z viac ako jednej tretiny aj ruským spotrebiteľom predávali ruské aj neruské výrobky a služby západné firmy. A zrazu nič.

Lebo teraz takmer všetky produkty Rusku i zahraničiu predávajú firmy ruské. Toto leberálni soudruzi vo svojich analýzach nevideli. Toto ani vidieť nesmú, lebo by priznali, že cestou zahraničných investícií dochádza k výraznému tunelovaniu štátu. K tunelovaniu pracovnej sily, k tunelovaniu vlastných investícií pre ďalší rozvoj, k tunelovaniu príjmov štátneho rozpočtu krajiny, do ktorej smerujú investície.

Rusi postupne zisťujú, že západní investori boli zároveň aj západní tunelári. Že západné investície boli pre Rusko šialene drahé a vďaka aktuálnej skúsenosti už Rusko na svoj trh možno nikdy nepripustí spoločnosti, ktorých „matky“ sídlia na Západe. Rusi teraz, vďaka sankciám zrátavajú, o koľko mohla byť dnes ich životná úroveň vyššia, keby sa na západnú „kolegialitu“, „korektnosť“ a „pomoc“ nespoliehali.

Z dôvodu situácie okolo Ukrajiny, svet dnes smeruje k novým poznatkom o hospodárskej spolupráci medzi krajinami, o vážnosti medzinárodných zmlúv a ich dodržiavania, o význame ich slávnostného podpisovania, o bezpečnosti pre všetkých, o korektnosti sľubov a slov niektorých politikov, o význame a cene pravdy a o mnohých ďalších reáliách doby.

Bol by som nesmierne rád, keby sa z týchto procesov dokázalo poučiť aj Slovensko. Ale naozaj mám pochybnosti, či to dokáže.