durilamichal

Najväčší Slovák Štefánik. Keď sa začítam do jeho úspechov na Wikipedii, tak samá voda. Pobehaj od jedného  k druhému. Ale oddaný. Oddaný služobník každému, kto poskytol peniaze. Ale prišlo krízové obdobie, I. svetová.

Vo svojej oddanosti pokračoval v bojoch proti Rusku, kam ho vyslali cudzie, protiruské mocnosti. Syn farára, zradil ľudskosť, zradil idey šírené svojím otcom, chcel zabíjať. Stal sa oddaným bojovníkom a veliteľom protiruskej légie v bojoch proti všetkému ruskému. No v bojoch. Skôr v rabovačkách, o ktorých keď sa rozniesli správy, vzopreli sa proti nemu aj proti jeho légii všetci „sovieti“. Buržoázni i boľševickí. Bieli aj červení. A musel utekať späť do Európy. Cez Vladivostok.

A to bola jeho hlavná zásluha, za ktorú sa chcel stať ministrom vojny vznikajúcej ČSR. Ministrom za rusofóbiu. Za rusofóbiu na ktorú nemal žiadny dôvod, na ktorú mu Rusko nezavdalo žiadnu príčinu. Jednoducho, chcel sa páčiť tým, ktorí ho držali nad vodou, ktorí ho platili a za rusofóbiu sľubovali večnú slávu.

Ale nepodarilo sa. Nehoda! Náhodná? Vytúžená? Záchranná?

No a onedlho nasledovalo ďalšie krízové obdobie. II. svetová. A ako sa vtedy prejavili najväčší Slováci? Spomeňme prezidenta Tisa či ministra Macha. Tiež sa stali oddanými prisluhovačmi tých, ktorí im sľubovali skvelú budúcnosť a večnú slávu. Za antisemitizmus a rusofóbiu! Sakra!

A oni nezaváhali ani nezaháľali. Ihneď započali s likvidáciou Židov, vyhnaním a vyvezením mladých žien, dievčat do koncentračných táborov. Páčilo sa to antisemitom a nenávistníkom Ruska v jednej osobe. Teda tých osôb boli milióny. A preto aj naši najväčší potvrdili svoju nenávisť voči Rusku, svoju rusofóbiu a vypovedali Rusku vojnu. Tiež na to nemali žiadnej príčiny. Okyptený Slovenský štát nemal žiadne spory či problémy so sovietskym Ruskom. Ale to im nebránilo zradiť a vypovedať vojnu a hnať vojačikov do záhuby vzájomného zabíjania sa.

A zaútočili aj na ľudí vlastnej krajiny, keď títo vyhlásili, že nechcú bojovať proti Rusku, ale skôr proti fašistom. Dokonca vyhlásili SNP. A čo urobili vtedajší najväčší Slováci, prezident a ministri? Zradili aj ich a poslali na vlastných ľudí vyzbrojených gardistov a neskôr aj došlých nacistov-fašistov. Zabíjali a vraždili vlastný „milovaný“ ľud, osočovali ho zo zrady. Útočili na ľud, vďaka ktorému Slovensko nevyšlo z vojny ako fašistický vyvrheľ!

Opäť sa nepodarilo? Nevyšlo to? Náhoda? Zákonitosť?

A prišlo dnešné krízové obdobie: „Špeciálna operácia Ruska na záchranu obyvateľov Donbasu pred terorom Kijevského režimu“. Naši predstavitelia to bez váhania nazvali nevyprovokovanou vojnou Ruska proti Ukrajine. Nuž nechcem, priam sa obávam to nazývať vojnou, aby nebolo nutné doplniť, že ide o III. Svetovú.

Ale zostaňme doma. Ako reagujú dnešní najväčší Slováci?

Môj subjektívny vnem je, že (opäť?) rusofóbia je cestou k sľubovanej večnej sláve? Pritom nám Rusko opäť nezavdalo žiadnu príčinu. Dokonca aj obyčajné poznámky, že treba hľadať cestu k mieru, sú označované za nepriateľské aj ich hlásatelia za rusofilov či ruských trollov. A dezolátov. Opäť sa rozchádza postoj najväčších Slovákov s postojom ľudu?

Dokonca tu vyrástla nová kultúra, ktorá nachádza priestor aj v médiách, kultúra demonštrujúca, že kto má iný názor ako rusofóbny, je rusofil, ruský troll a dezolát. Kultúra aj ministerská.

Frau Merkel nám prezradila, že  nebolo v pláne plniť Minské dohody. Vedela o tom pani prezidentka? Aké ďalšie vedomosti ako vrchná veliteľka ozbrojených síl aliančnej krajiny má? Čo pre nás pripravuje? Čo ešte čaká Slovensko? Prečo to radikálne odzbrojenie Slovenska, že mu musia poskytovať ochranu momentálni spojenci?

Jeden minister nás straší hrôzostrašnou predstavou, že keby Ukrajina nevyhrala, máme na hranici Rusko! Božechráň! Chudáci pobaltské republiky, chudáci Fíni! Ktohovie či tam ešte niekto žije. Najmä vo Fínsku, ktoré ani nie je členom NATO (preboha!), a má s Ruskom vyše tisíc km hranicu! Nepredstaviteľné! Nemali by sme im poslať zbrane?

A teda vojna bude pokračovať do víťazstva Ukrajiny? Pán minister? A čo bude s Fínskom ak Ukrajina nevyhrá?

Čo z postojov najväčších Slovákov vyčítať dnes? Náhoda? Zákonitosť?

A keby čitateľ považoval prejavy slovenskej verchušky za posledných sto rokov za obdobie krátke na vyvodenie záverov, môžeme si pripomenúť aj historickejšieho barda. Samého Svätopluka. Aj on paktoval s cudzou mocnosťou, až po zradu vlastného strýka, ktorého im vydal. Oni mu vyklali oči a do smrti ho držali za väzňa. Keď sa však Svätoplukovi otvorili oči, zistil, že spojenci nie sú spojenci čo znamenalo novú vojnu. A následný zánik Veľkomoravskej ríše.

Náhoda? Zákonitosť?

Aj Rusko či Sovietsky zväz boli ešte donedávna naši najlepší spojenci …   A dnes…?

Náhoda? Zákonitosť?

Kto nájde odvahu dôverovať Slovensku? A urobí dobre?