durilamichal

Nie je to tak dávno, keď som si myslel, že iba veľkooligarchovia vždy majú málo. Že sú to oni, kto ženie ľudstvo do záhuby cestou chamtivosti a nenásytnosti. Živá skúsenosť však napovedá aj niečo iné. Preto je šedivá teória a zelený je strom života.

Potreboval som očné vyšetrenie. V ordinácii ľudí na dva dni. Chvíľu som sa rozzeral a hútal, ako to zorganizovať, či kedy prísť. Po dlhšej chvíli, keď nešiel nik „ani dnu ani von“, a po ubezpečení inej čakajúcej, že ordinujú, som si všimol, že vo vedľajšej Optike (celé presklené) nejaká pani vykonáva školenie dvoch zamestnankýň. Dávala si záležať. A tak som sa venoval pozorovaniu, nech čas rýchlejšie ubehne. Po chvíli sa ale pani otočila a ja som spoznal pani doktorku, očnú, ktorá nestíha vyšetriť pacientov, ani ich nevyšetruje. Ale čas na manažovanie svojej firmy, počas tej istej pracovnej doby, času má. Musel som uznať, že má málo. A pacient tu je iba na zabezpečenie príjmov.

Ale nie iba ona má málo. Na inom mieste som narazil na lekára, ktorý odmieta dať pacientovi recept do ruky, ale ho preposiela e-sieťou do svojej lekárne, v ktorej si liek môže vyzdvihnúť a zaplatiť. Aj on má  málo. Aj ostatní lekári, spoluvlastníci tejto lekárne. Hrozné, akú biedu trú. Ešte že žiadna lekáreň neskrachovala.

Napriek pokriku okolo poplatkov za prednostné vyšetrenie, ich naďalej vyberajú. A nezbadal som, žeby sa za to hanbili. A mali by. Lebo za tento poplatok nedajú pacientovi nič. Iba z neho robia drzáňa, ktorý sa predbieha. A lekár svojou chamtivosťou hovorí ostatným čakajúcim, „kam sa trepete, vy žobrota, ktorá mi nechcete dať 10 euro zadarmo. Áno zadarmo, lebo za tie peniaze nič medicínskeho nedostanete. Nič, načo by bol lekár potrebný.“

Je to poplatok za lekárom šírenú aroganciu a drzosť v medziľudských vzťahoch. Aj jemu je málo a slušný zárobok mu nevonia. A vraj príslušník inteligencie. Oveľa viac by som chápal, keby ten predbiehajúci sa „majetný drzáň“ dal každému čakajúcemu 1 euro a predbehol by ich. Jeho drzosť by bola určite menšia. Aj keď toto riešenie neodporúčam.

Ale nie iba lekári. Takí poslanci či primátori sa ani nevedia dorátať, akí sú schopní po zvolení a koľko funkcií sú zrazu schopní zastávať. Či politických, či hospodárskych. V predstavenstvách, dozorných radách či v kadejakých iných platiacich organizáciách a firmách. A určite im je málo. Pritom roboty majú vyše hlavy, lebo predsa musia aj biedu trieť. Darmo, kto dostal  úrad – dostal aj rozum. Toto by mali učitelia učiť …

Ale môžeme čosi podobné vidieť aj v tzv. show biznise. Tie isté tváre a hlasy v divadle, rozhlase, televízii, dabingu … Tie isté, opakujúce sa tváre a bonmoty na postoch moderátorov. Všetci majú málo.  A tento názor ešte aj šíria do verejnosti.

Preto si musím poopraviť pohľad na veľkooligarchov. Nie sú to iba oni, kto má večne málo. Sú to všetci, ktorí majú charakterový defekt. Potrebujú iba príležitosť. Nevadí že bezcharakternú.