Tiso, už počas bežiacej vojny, uzavrel zmluvu o spojenectve s Hitlerom. Svojou politikou, s Machom a s ostatnými „vernými“, okyptil Slovenský štát o tretinu územia a oznámil ľudu ten obrovský úspech v obrane štátu slovami: „V skromnom, ale vo svojom“.
Potom vyhlásil vojnu Sovietskemu zväzu. A hlásal, spolu s „vernými“ domácimi gardistami, že sú na správnej strane, lebo je správne, zničiť tých bezbožníkov.
Potom, tesne pred vypuknutím SNP, odzbrojili dve divízie slovenskej armády situované na východe štátu. Vraj sa prezradilo, že sa plánujú pripojiť k SNP a otvoriť vstup Červenej armáde (ČA) na Slovensko cez Dukliansky priesmyk. Vraj preto si ČA vybrala práve túto, v skutočnosti najmenej pravdepodobnú a pre postup najhoršiu trasu.
Potom, keď takto zdecimoval vlastnú armádu, pozval na územie Slovenska cudzie armády, konkrétne vtedy nemecký Wehrmacht a nemecké Gestapo. Jedni išli na Duklu, druhí do vojny proti partizánom SNP.
A potom tu prišla Červená armáda, cez Duklu, aby oslobodila Slovensko spod fašizmu. Cudzieho aj domáceho. A jedine povstalci SNP vtedy zachraňovali Slovensko pred fašistickou nálepkou. Povstalci, nenávidení a urážaní vlastnou vládou, vlastným prezidentom.
A potom vojna skončila a Tiso, Mach a všetci „verní“ …
Čomu sa mi to do frasa len podobá ..?!
Cítim to rovnako. ...
Ja by som to ešte doplnil. Hrdinská červená... ...
Celá debata | RSS tejto debaty