durilamichal

Nechoďte tam na potvrdenie formálneho priateľstva, ani na predvedenie existujúceho pokrytectva. Áno, netreba si zatvárať oči ani pred pokrytectvom. Na českej strane sme mali možnosť vidieť neskrývané snahy o zasahovanie do politického vývoja na Slovensku, čo by sme mali rázne odmietnuť. Aspoň do chvíle, kým opäť vytvoríme spoločný štát.

Lebo ten spoločný štát skutočne nebol zlý. Práve naopak, bol veľmi pokrokový a pre Slovenskú časť zvlášť výrazne. Samozrejme nemyslím tou výzvou, aby ste nikdy nešli do Matky měst, ale aby ste nakreslili čiary obvyklé medzi politikmi rôznych krajín.

Ale Česko nespúšťajme zo zreteľa našej európskosti v žiadnom prípade. Tvrdíme, že sme Európania, že sa tak cítime a že chceme takto budovať náš kontinent. Ponúknime Čechom preto náš pohľad na budovanie jednotnej Európy. Zatiaľ Čechom a po skúsenostiach s nimi možno i ďalším budovateľom spoločného domova.

Vložme do našej, ortodoxne slovenskej legislatívy ustanovenie, že na území Slovenskej republiky sú úradnými rečami: slovenčina a čeština. A nech to neplatí iba pri preukázaní schopnosti zriadiť si podnikateľský subjekt na Obchodnom registri. Ale všeobecne.

Teda nielen na úrovni formálnej, vyššie spomínanej, ale na celkom praktickej. To znamená, že český jazyk bude úradným jazykom nielen v každodennej a úradnej komunikácií, ale aj v používaných, v zmysle zákona nutných popisov zloženia potravín a látok predávaných v obchodoch, v textovaní návodov na použitie, záručných listov k zaobstarávaným zariadeniam do domácnosti či veľkopriemyslu atd. Teda postačí, keď sa použije jeden text v ktorejkoľvek z úradných rečí.

Jednoducho ponúknime všetkým Čechom, že našim slobodným rozhodnutím sa na Slovensku môžu cítiť byť doma. Bude to možno len prvý krok, na ktorý môžu zareagovať aj iné krajiny Európy. Poskytneme tým spoločenstvo obyvateľom inej krajiny, pričom sami seba postavíme do úlohy snažiaceho sa žiaka. Žiaka, ktorý si bude musieť dopĺňať jazykové zručnosti, aby nesklamal hostí.

Či aj hostia budú postupovať obdobne, nechajme na nich. My urobme to, čo sa rozhodneme urobiť my! Toto bude naša ponuka a náš prístup k zbližovaniu Európanov. A možno časom rozšírime náš spisovný slovník o výrazy z ďalších, možno aj vzdialenejších rečí, aby sa naši občania necítili byť takí odlišní od nich. A čo urobia oni, opäť nechajme na nich. My robme po svojom.

Jasné, že ľudia živiaci sa vytváraním ďalších a ďalších rečí toto zbližovanie pocítia ako hrozbu pre svoju kariéru. Áno, hovorím o jazykovedných ústavoch. Ale aj v tomto smere „otvoriť cestu“ je možné a nie zložité. A zbavili by sme sa opráv a napomenutí, že toto je čechizmus … a časom aj napomenutí ďalších … Mňa by toto zbližovanie potešilo.

Jasné, že rovnako či veľmi podobne budú reagovať aj ľudia, presvedčení o výnimočnosti svojej krvnej skupiny, o počte žalúdkov či o tom, že si zachovávajú reč svojich predkov a už aspoň tisíc rokov túto reč nezmenili. Ale to iba pri povrchnom pohľade na záležitosť.

A nechoďte do Česka „čím skôr“ aj preto, lebo v dnešnej vypätej dobe sa česká politická reprezentácia častokrát veľmi angažuje veľmi čudným spôsobom do diania krajín ďaleko za hranicami ČR. A angažuje sa spôsobom, ktorý mnohokrát je celkom odlišný, priam protichodný so smerovaním politických i občianskych aktivít Slovenska. Teda nemyslím iba na pražské pomníky. A určitý časový odstup s návštevou by poskytol aj českej strane priestor na obzretie sa.

Ponúknime preto namiesto uponáhľaného formalizmu kus nášho posolstva, ktoré bude adresované nielen Česku, ale aj ostatnej Európe. A potom, ak príde pozvanie, hor sa do čarokrásnej metropoly Európy. Na skutočne priateľskú návštevu s pozdravmi všetkým obyvateľom Česka!