durilamichal

Problémy zdravotníctva spočívajú v podstate vo všetkých činnostiach zdravotníctva a v počinoch ľudí okolo zdravotníctva. Či už je to individuálne objednávanie sa pacientov do „voľného okna“, či je to organizácia poskytovania zdravotných úkonov, či je to verejné obstarávanie, či je to predpis liekov, či vypísanie práceneschopnosti, či je to nákladovosť podľa zdravotných výkonov, či je to vzdelávanie lekárov a sestier, poskytovanie urgentnej starostlivosti či pohotovostných služieb, či sú to platy všetkých, či úhrady za lieky. Jednoducho zdravotníctvo je „problémová“ inštitúcia. A spomínané problémy sa neodstránia diskusiou.

Tieto problémy však nevznikli zo dňa na deň. Kopia sa tu vyše tridsať rokov a sú preto hlboko zakorenené. Ich „vykorenenie“ si vyžiada nielen rozumné rozhodnutia, ale aj odvahu. Určite ich nedokážu riešiť ľudia s politickými ambíciami v ďalších parlamentných voľbách. Preto je nutné nápravou zdravotníctva poveriť človeka na to vhodného.

Pre nápravu finančnej situácie predkladám opatrenie, ktoré nielenže okamžite začne regulovať toky financií, „chorobnosť“ niektorých pacientov a pohľad lekárov a sestier na pacienta. Zároveň vo všetkých prípadoch pozdvihne dôstojnosť pacienta.

Toto opatrenie sa môže nazývať

• Zdravotníctvo trikrát desať, alebo
• Zdravotníctvo trikrát dvadsať.

Čo je obsahom týchto zmien a pravidiel vo financovaní zdravotnej starostlivosti? Nuž je to veľmi jednoduché a každému zrozumiteľné.

Pravidlom Zdravotníctvo trikrát desať sa rozumie, že:

• Každý pacient, ktorý nevyužil zdravotnícke služby, alebo využíval iba platené, ušetrí na svojom účte v zdravotnej poisťovni 10 % zo sumy, ktorú v danom roku do poisťovne odviedol. Na tento účel poisťovňa zriadi k účtom pacientov, ktoré už sú zriadené – podúčty.
• Každý pacient, ktorý využil zdravotnícke služby, za ktoré úhradu vykonala zdravotná poisťovňa, uhradí poisťovni 10 % zo sumy úhrad za poskytnuté zdravotnícke úkony. Tá suma je jasná, avšak pre niektorého pacienta bude priťažká, preto je tam tretia desiatka.
• Pacient, ktorý bude povinný uhradiť zdravotnej poisťovni spomenutých 10 % z nákladov na zdravotnú starostlivosť, uhradí maximálne do výšky 10 % svojho ročného príjmu. Teda nebude to „nič“, ale bude to napomenutie, ktoré sa dá zvládnuť, napomenutie, že zdravie si treba chrániť. Zároveň, ak bude táto úhrada pre pacienta náročná, zdravotná poisťovňa mu poskytne splátkový plán.

Týmto jednoduchým spôsobom dosiahneme to, že:

1. pacienti si budú viac chrániť zdravie, čím poklesne potreba zdravotníckych výkonov,
2. zdravotné poisťovne na základe poklesu výkonov budú mať k dispozícií viac finančných zdrojov
3. a z príjmov od pacientov, teda od tých, ktorí zdravotníctvo skutočne využili, poisťovne získajú ďalšie dodatočné zdroje použiteľné pre to „problémové“ zdravotníctvo.

Z toho, že pacient si bude chrániť zdravie sa mu budú na jeho podúčte tvoriť rezervy, ktoré použije na úhradu svojho poplatku svojej zdravotnej poisťovni.

Opatrenie Zdravotníctvo trikrát dvadsať je totožné s predlohou Zdravotníctvo trikrát desať, iba s tým rozdielom, že pacient šetrí 20 %, platí 20 % a maximálne 20 % svojho ročného príjmu.

Aby sme mali odvahu sa týmito návrhmi zaoberať, musíme si k tomu naliať „čistého vína“. To znamená:

Zdravotnícki pracovníci si musia uvedomiť, že sú platení svojími, opakujem svojími, nie nemeckými pacientami. Ani štátom! Keďže každý pacient dostane faktúru za liečebný pobyt, sám uvidí koľko čo stojí, čo má akú cenu, ktorú zaplatí jeho poisťovňa. S určitosťou si dovolím tvrdiť, že jeho sebaúcta okamžite porastie. A jeho ochota poskytovať „bakšiše“ okamžite poklesne.

Zároveň si musíme všetci spoločne uvedomiť, aj zdravotníctvo aj pacienti, že úhrada zvyšných nákladov, či už to bude 90 % alebo 80 % je veľmi solídna a seriózna miera solidarity zo strany ostatných poistencov. Preto neodporúčam bedákať ani kuvikať nad touto „novinkou“.

Týmto spôsobom sa zároveň vyhneme veľaročnej jalovej diskusii, za ktoré úkony sa má, za ktoré nemá prispievať. A koľko. Uvedomme si, moja generácia to pochopila a prijala už v ére socializmu, že nič nie je zadarmo. Žiadne úkony zdravotníctva ani nikoho iného nie sú zadarmo. Preto poplatok za využité služby je jednoduchý a okamžite prináša riešenie.

Určitá nerovnosť sa tu prejaví ako medzigeneračná. Teda mladí ľudia, o ktorých predpokladám sú zdraví, budú možno do šesťdesiatky šetriť a čosi si našetrenými prostriedkami pomôžu. Toto ale už väčšinou neplatí pre tých, ktorí dnes slávia ôsmu či deviatu vekovú „desiatku“. Preto navrhované opatrenia bude nutné prispôsobiť aspoň čiastočne obdobiu či ére narodenia pacienta. Ale aj toto je možné zvládnuť rovnako ako predošlé „ľavou zadnou“. Stačí iba vedieť a chcieť.

Samozrejme ďalšie vzdelávanie či vôbec celkovú prípravu zdravotníckeho personálu alebo urgent atd. tento návrh nerieši. Na to je potrebné ďalšie zamyslenie správnymi ľuďmi či správnym človekom. Ale všetko riešiteľné je!