durilamichal

Dnešné dni sú poznačené výkrikmi o nutnosti pravdy, o potrebe zakázať nepravdu a dezinformácie. Sú poznačené tými, ktorí majú vždy pravdu a tými, ktorí pravdu nikdy nemajú, ktorých treba eliminovať. Nuž obzrime sa, aby sme si priblížili, akú váhu má pravda v ľudských rukách, v ľudskom chápaní.

Pred dvetisíc rokmi povedal sudca a mocnár v jednej osobe, poncius Pilát: „Vinu na ňom nenachádzam“. Po krátkej odmlke dodal: „Ukrižujte ho!“.

Bol mocnár a sudca, mohol a mal, bol povinný zo sudcovského stavu povedať prepúšťam ho. Ale nepovedal! Ľud mohol volať prepusť ho, ale nevolal! Toľko zrady spravodlivosti, lebo sudca vinu na ňom nenachádzal a toľko zrady ľudskosti, lebo ľud ho poznal !!  V podaní človeka a v podaní ľudu.

Na tomto mieste sa mi chce spomenúť, že cirkev tento moment prechádza akoby nutnosť dejín. Nepozastavuje sa nad ľudskou zradou. Zradou ľudskosti, zradou pravdy aj spravodlivosti. Ba ešte skôr možno zo strany cirkvi počuť pripomenutie: „hlas ľudu, hlas Boží“. No neviem neviem. Aspoň že jeden z rovnako odsúdených lotrov sa mu prihovoril láskavou prosbou.

A ľud jasal, a hromadne odprevadil odsúdenca na popravisko, na popravu. Áno, takto veľakrát vyzerá pravda podľa ľudí, podľa ľudu. Spomeňme pri tej príležitosti na „výzvy pracujúcich“, ktorí žiadali čo najprísnejšie potrestanie vinníkov v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Vinníkov určených mocnými, vinníkov o ktorých nič nevedeli, ktorých nikdy nestretli.

Zmenili sme sa? Nedeje sa to aj dnes? Nesúdia iného či iných podľa svojich funkcií? Podľa počtu poslaneckých kresiel? Podľa svojich ambícií? Kariérnych, materiálnych či politických? Neorganizujú pohon na ľudí odlišného presvedčenia? Na ľudí iného osobného postoja?

Aj Juliana Assangea treba eliminovať? Aj on šíril nepravdu? Odkiaľ ju len vytiahol ten nešťastník? Neviem. Radšej ostanem pri otázkach, či má pravda a spravodlivosť miesto medzi nami? Miesto v nás? Má pravda a spravodlivosť ešte nejakú váhu? Či má dosť síl? Či ako jej pomôcť? Mlčaním??

Nedá mi nepripomenúť aj tzv. diskutérov na blogu, trollov, ktorí nikdy blog nenapísali. Pod iným  blogom „vylievajú“ (radšej by som použil iný výraz) svoju zlobu, svoju úbohosť, ktorá s obsahom blogu nijako nesúvisí. Nič z daného blogu nespochybňujú. Nemajú čím. Robia len to, čoho sú schopní, čo im je vlastné. Anonymne vylievajú zo seba nahromadenú nenávisť a zlobu a chcú ju premaľovať na pravdu. Robia to, lebo sa chcú páčiť a odvďačiť svojmu tútorovi. Rovnako dnes ako pred dvetisíc rokmi. Rovnako dnes ako v päťdesiatych rokoch. Rovnako dnes, ako o desať či dvadsať rokov?

Predošlý blog: Zelenského revanš?, vydržal sotva dve hodiny. Kto ho zakázal? Administrátor? Trollovia? Šíril nepravdu? Kto rozhodol?

Alebo sa aj pravda a spravodlivosť stali súkromnou vecou, súkromnou kategóriou? A preto môže každý mať tú svoju? Kam sme sa to posunuli za dvetisíc rokov neustáleho hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho pokroku a rastu?