durilamichal

Otvorenú Európu od Lisabonu po Vladivostok?

Otvorený priestor pre všetky podniky a všetkých podnikateľov? Ktorí slobodne v celom tomto priestore investovali, a aj takto dosahovali zvýšené výroby i predaje, rast ziskov a voľne uvažovali nad ďalšími projektami?

Otvorený priestor pre kooperáciu a spoluprácu pri hľadaní lepších riešení. Vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. Každý mal a má čo ponúknuť. Pre zlepšenie života jednotlivca i celej spoločnosti. Pre lekára i pre pacienta. Pre výrobcu i pre ekológa.

Otvorený priestor pre rozmach turistického ruchu, kedy nebolo treba ani žiadne víza? A tento nielen pomáhal vzájomnému poznávaniu sa, spoznávaniu iných kultúr, ale prinášal tomuto odvetviu aj nezanedbateľné tržby a obživu zamestnancom tohto biznisu. Snáď aspoň telefóny prežijú.

Otvorený priestor pre hľadanie a zaobstarávanie surovín a zdrojov pre život, pre ďalšiu produkciu, pre zaobstarávanie nových technológii pre modernizáciu a zdokonaľovanie produkcie a znižovanie ekologickej záťaže?

Otvorený, širokánsky priestor pre rast konkurencie jednotlivých hospodárskych, technologických a technických pravidiel ekonomickej reprodukcie a následné zužitkovávanie prínosov tejto konkurencie?

Predovšetkým preto, lebo v celom tomto priestore vládli rovnaké pravidlá pre život. Pravidlá pre hospodársku činnosť, pre hospodársku súťaž, rovnaké pravidlá pre uplatňovanie hospodárskych, politických a občianskych slobôd. A bolo to aj vidieť. Stačilo porovnať život ľudí v rozličných mestách a regiónoch.

Rozdiel bol hádam iba v tom, kto považoval Viktora za dobrého a starostlivého hospodára a kto nie. Ale ten rozdiel nebol a nie je vo Viktorovi, ten rozdiel je v tých, ktorí sa na Viktora pozerajú rozdielnymi, akýmisi „inými“ očami!

A kvôli ním, máme mať všetci, od Lisabonu po Vladivostok, problémy? Kvôli nim máme zničiť a prerábať všetko čo sme doposiaľ budovali? Máme „reštrukturalizovať“ hospodárstvo a dorábku každodenného chleba na politiku a na odsudzovanie „Viktora“?

Namiesto budovania priateľstva od Lisabonu po Vladivostok, máme šíriť riadenú nenávisť a vyrábať ďalšie a ďalšie zbrane? Máme prevrátiť súkromný i spoločenský život kvôli tým, ktorí nevedeli urobiť obrannú doktrínu štátu kým nenašli nepriateľa?? Toho, ktorý nás ničím neobmedzoval a nič nám nediktoval?! To nám pomohli …

Ale vidina či možno nádej, na otvorený priestor od Lisabonu po Vladivostok, priestor ktorý sme už ako tak zažili, snáď zanechá v pamäti širokých spoločenstiev ľudu stopu, ktorá nedovolí, aby táto cesta zarástla politickým hnusom a ostatným nenávistným odpadom.