durilamichal

V politickom systéme našej spoločnosti, ale aj inde vo svete sa stretávame s tým, že po voľbách dochádza k obmene funkcionárov aj zamestnancov štátnej správy. Je to v určitom zmysle slova logický krok, avšak nie pre všetky prípady,

Logicky preto, aby nová vláda dokázala presadzovať nové plány efektívnejšie, promptnejšie, bez nutnosti presviedčať prípadných odporcov vo „vlastných“ radoch. Logický aj preto, že niektorí starí aktéri štátnej správy si to zaslúžia.

Aby tie zmeny neboli aj prehnané či neopodstatnené, bolo by vhodné zaviesť pravidlá, ktoré by jasne vymedzovali prípadný očakávaný postup novej výkonnej garnitúry. Tie pravidlá by boli prospešné aj pre politické volebné rozhodovanie sa súčasných zamestnancov štátnej správy, ktorí by sa mohli rozhodovať slobodne, demokraticky, bez obáv z nových poriadkov.

Jednou z takýchto možností je tzv. definitíva. Pracovník, ktorý ju získa, získa zároveň nárok na trvale zamestnanie. Zamestnanie v pozícii, pre ktorú definitívu obhájil, bez obavy o prepustenie z práce, bez obavy z nezamestnanosti. Získať by ju mohol úspešným absolvovaním skúšok z ovládania zákonnosti pravidiel výkonu svojej práce pre spoločnosť a štát a potvrdiť svojou praxou za uplynulé, určené, obdobie.

V praxi by to znamenalo, že štátny zamestnanec (ale možno aj iné povolania) by mal možnosť získať definitívu pre pozíciu napríklad referenta či odborného referenta. Ak by obhájil cez systém školení a skúšok definitívu pre niektorú túto pozíciu, získal by právo trvalého zamestnania v danej pozícii v štátnej službe. Mohol by sa sústrediť na svoju prácu, na jej odbornosť a statočnosť, zákonnosť a nezaoberať sa možnými politickými vplyvmi.

Mohol by funkčne rásť, mohol by to dotiahnuť na riaditeľa odboru či ministra, ale definitívu a tým aj trvalú prácu by získal iba pre funkciu referenta či odborného referenta.

Viem, že v našej politickej zaujatosti sa objavili tvrdenia spochybňujúce takúto prax, lebo by vraj nebolo možné po prevzatí výkonnej moci efektívne pracovať a pracovníci s definitívou by boli prekážkou napredovania novej výkonnej moci.

Nuž tieto odmietavé tvrdenia nijako neobstoja. Každý súci vie, že o uplatňovaní nových pravidiel hospodársko – sociálneho rozvoja nerozhodujú referenti ani odborní referenti, ale oveľa vyššie dosadení manažéri.

Avšak pre spoločenský pokrok by nemalo byť rozhodujúce krikľúnstvo hlasne sa prezentujúcich príživníkov na politike, ale užitočné hospodársko politické skúsenosti a na ne nadväzujúce umné pravidlá. Podobné pravidlá by bolo možné použiť napríklad aj v školstve či v policajnom zbore.

Zároveň si dovolím vysloviť počudovanie nad tým, že v prípade sudcov, ktorí ešte nikdy nesúdili, nikdy ešte prakticky nepreukázali zdatnosť pre patričný výkon práve tejto spoločensky veľmi významnej a náročnej funkcie, zdatnosť odbornú aj morálnu, že títo kandidáti na funkciu sudcu sú menovaní dňom menovania na celý život. No to je super definitíva! A táto našim zákonodarcom oči „nekole“. Čudné. Aspoň pre mňa. Lebo samotná sudcovská obec dnes javí skôr potrebu zmien než zabetónovania.

Som si istý, že dávno nastal čas, aby sa v hospodársko – sociálnej praxi uplatnili pravidlá, ktoré majú svoje opodstatnenie a spoločenský prínos. Lenže to by museli „najúspešnejší“ spomedzi ľudu mať rozum, nie iba politické ambície.