durilamichal

Opakovane, v určitých nárazových vlnách sa stretávame s nátlakom určitých skupín „pokrokovo“ zmýšľajúcich ľudí, o potrebe či priam nutnosti sexuálnej výchovy v školách. Myslia predovšetkým v základných školách. Lebo stredoškoláci sú už predsa len odolnejší a majú aj vlastné názory a postoje.

Čo také dôležité chcú učiť cca 10 – 13 ročné deti o sexe, nedokážu sformulovať. Aspoň nie slušným slovníkom. Ale trvajú na tom, že je to nutné.

Ja si však dovolím pochybovať o serióznosti tzv. sexuálnych pedagógov, ktorí chcú stoj čo stoj zavádzať do vyučovacieho procesu čosi neurčité, s nejasným zámerom, čosi, o čo ich nik z jediných oprávnených, z rodičov tých detí, nežiadal a nežiada! Dovolím si pochybovať, hlboko pochybovať aj o ich mentálnej súcnosti. Ani raz som nezachytil ich osobné predstavenie seba ako úspešných osobností, úspešných ľudí v tejto oblasti.

Po stáročia pospolitý ľud vychováva ďalšie a ďalšie generácie, stáročia bez sex učiteľov a dnes môžeme konštatovať, že v minulosti úspešnejšie než dnes. Úspešnejšie v zamilovanosti aktérov, úspešnejšie vo vzájomnej oddanosti partnerov, úspešnejšie v láskavom vzťahu k svojím deťom narodeným z týchto vzťahov, úspešnejšie v mravnosti sexu a jeho intímnosti, úspešnejšie v osobnostnej orientácii potomstva. A to dnes sa mimo školstva sex pretriasa vo všetkých podobách. Že to má práve opačný efekt nevidia. Opačný v zmysle poslania sexu.

Dovolím si tiež povedať, že medzi láskou spojenými partnermi nejde ani o sex. Skutočne zamilovaní sa totiž milujú, nie sexujú. Niektorí ten rozdiel ešte nespoznali. A ak by im ktokoľvek chcel pomôcť dobrou radou či dobrou skúsenosťou, tak im musí „prezradiť“, že pre úspešný, trvalý a láskyplný vzťah, plný milovania sa a výchovy vlastnej rodiny, vlastných detí, je najdôležitejšia láska. Láska vzájomná, ktorá sa prejavuje hlbokým vzájomným kamarátstvom, bez obáv zo zrady, chápaním toho druhého, ubezpečením, že jeden pre druhého sú a budú vždy pevnou oporou. Áno, toto je dôležité, veľakrát najdôležitejšie a možno jediné, čo vôbec dôležité je. A všetko to možno vyučovať v každej škole aj v každej rodine už dnes. A aj dodnes to možné bolo. Postrehli ste tam niekde potrebu výuky detského sexu či učiteľa detského sexu?

Cieľom tzv. sexuálnej výchovy detí, teda tých, ktorí ešte nie sú vybavení na asertívnu oponentúru a polemiku s tzv. „učiteľom“ (nemali kedy a kde také čosi nadobudnúť), nie je preto nič iné, než dehonestovanie hodnoty lásky a milovania sa zamilovaných na mechanickú činnosť pri prebiehajúcich určitých biologických pochodoch. A vytvorenie tak predpokladu pre „vstup do arény“ úchylákov, odborne nazývaných pedofili. Preto chcú „učiť“ bezbranné deti, aby im mohli servírovať svoje osobné bludy. Lebo ak by nie, mohli by už dnes bez prekážok „vyučovať“ dospelých. Ale na to odvahu nemajú. A vedia prečo!

Ak si prezriete najaktívnejších aktivistov presadzovania tejto agendy, tak medzi nimi nenájdete ani úspešných pedagógov ani úspešných rodičov ani milovaných a milujúcich manželov / manželky. Všetci aktivisti tohto druhu sú z pohľadu rastu vzdelanosti spoločnosti úplne neužitoční. Sú naopak, len spoločenskou príťažou a finančne nákladným a rozumovo bezvýznamným príveskom.

Preto buďme obozretní a rozhodní pri hodnotení kadejakých podsúvaných pokrokov pre úspešné napredovanie. V jednej ľudovej pesničke sa o vzťahu muža a ženy napr. spieva:

Neber si synáčku co kdo dáva,

z takových jablúčok bolí hlava …

Nenechajme skúsenosti predchádzajúcich generácii znevažovať, odhadzovať, pošliapavať.