durilamichal

Avšak naše úrady o tom nevedia. Kedysi vedeli, ale prišiel taký čas, že už nevedia.

A tak nemajú žiadny dôvod ani odvahu urobiť vo firme, kde fluktuácia pracovníkov presahuje určité percento, hĺbkovú kontrolu. Kontrolu vyťaženosti pracovníkov, fyzickej aj psychickej, kontrolu sťažujúcich podmienok zdravotných. A nielen fluktuácia pracovníkov firmy ako celku, ale tiež fluktuácia určitej pracovnej pozície. Napr. operátorov či montážnikov.

Vo viacerých firmách dochádza k úmyselnému psychickému nátlaku na pracovníkov, aby sa títo necítili ako svojprávni ľudia, ale iba ako časť či súčasť „kolektívnej živej hmoty“. Niečo ako bioroboti.  A tak im určujú, že dovolenky si nemôžu naplánovať, určujú im, že nadčasy sú povinné, ale zatiaľ sa nevie na kedy budú určené, určujú im, že rozvrh práce ešte nebol stanovený a tak nevedia kedy budú pracovať, či budú nočné, či bude práca počas víkendu … Svojvoľne im určujú intenzitu práce a výkonové normy. Neváhajú podľa ľubovôle kapitálu skracovať takty rytmu práce atd.

Nariaďovanie povinných nadčasov sa stáva nástrojom, tolerovaným slovenskými štátnymi orgánmi, na likvidáciu dovoleniek pracovníkom. Jednoducho, ak nemôžu, nevládzu alebo nechcú pracovať v nadčase, tak si musia vziať dovolenku!

Výsledkom tejto chamtivostnej politiky je iba to, že pracovníci majú voľno iba po odpracovanom týždni a žiadnu dovolenku. Zamestnávateľ im ju síce preplatí, ale dovolenky bude možné časom úplne zrušiť. Ešte pribudne aj „argument“, že pracovníci si ich dávajú preplácať, teda ich nepotrebujú.

Pracovník dostane dovolenku preplatenú a nech čuší alebo ide. Prídu iní. Dovezú ich hoci aj zo zahraničia. A ešte sa bude tento zamestnávateľ aj propagovať, že zvýšil platy. Lebo preplatením dovoleniek plat v danom mesiaci stúpne.

Zatiaľ som nikde nepočul, že by zamestnávateľ poskytoval doplnkovú dovolenku za odpracované nadčasy. Za každý odpracovaný deň pracovník dostáva čoby „bonus“ v podobe nároku na dovolenku. Za cca 10 odpracovaných dní má nárok na 1 deň dovolenky. Toto by mal dostať aj za prácu odpracovanú v „nadčase“. V opačnom prípade pracovník prichádza počas nadčasu o spomínaný „dovolenkový bonus“ a jeho príplatok za prácu v nadčase je týmto deformovaný v neprospech pracovníka.

A také nariaďovanie práce počas štátnych sviatkov (v nie nepretržitých prevádzkach) je celkom bežné. Pritom ide možno aj o znevažovanie zákona o štátnych sviatkoch. Zamestnávateľ tvrdí pracovníkom, že dostanú príplatok za prácu vo sviatok. Ibaže príplatok nedostanú. Dostanú iba to, na čo im vznikol zákonný nárok a čo by dostali aj keby ostali doma a do práce nešli. Za vykonanú prácu nedostanú príplatok žiadny! Dostanú iba zaplatené za prácu. Aj keď ju vykonali vo sviatok!

A tak ostáva mnohým ľuďom iba z takejto práce odísť. A veľakrát na úrad práce alebo na maródku. Toto by však štát a jeho príslušné orgány nemali tolerovať. Lebo každý človek by mal pracovať do dovŕšenia dôchodkového veku. Nie iba kým vládze. A tento neprimeraný nátlak, fyzický, psychický i zdravotný je veľmi vážny nástroj zvyšovania počtu dôchodcov. Často predčasných či invalidných. Je to veľmi vážny spôsob poškodzovania hospodárskych bilancií a plánov spoločnosti. Zbytočne bude ktosi chcieť riešiť situáciu predlžovaním dôchodkového veku, keď pracujúci budú maródovať …

Preto štátne úrady platené za inšpekciu podmienok práce, za ochranu zdravia pracujúcich (lebo aj v tomto smere existujú zákonné podmienky) by mali suverénne hájiť tieto zákonné pravidlá. Aby pracujúci neboli iba v závese úradnícko-kapitálovej mašinérie, bez možnosti dostať svojich práv. Zamestnaneckých i ľudských. Veď prispievajú na štátnu správu z každého príjmu (daň z príjmu), či z každého nákupu (DPH). A miera fluktuácie pracovníkov je veľmi výrazný, dobre merateľný a zrozumiteľný signál, hovoriaci o podmienkach práce na daných pracoviskách.