durilamichal

Ten vzišiel z kapitalizmu. Vymysleli ho s určitosťou budovatelia kapitalizmu. Prečo asi? Lebo boli veľmi spokojní? Lebo si nevedeli či nechceli predstaviť iný život?

Iba chamtivec a podvodník, ktorý odmieta hrať s odkrytými kartami, bude podporovať systém založený na klamstvách, na okrádaní, na kšeftovaní, na zákulisných machináciách, a podvodoch pri verejnom či neverejnom obstaraní. Kto nepotrebuje kradnúť, pokojne odohrá hru s kartami odkrytými. A videli ste kohosi z „najmúdrejších“ za posledné štvrťstoročie hrať s odkrytými kartami?

Naša spoločnosť sa za toto štvrťstoročie dostala do značného morálneho marazmu. Je to daň za to, že čelní predstavitelia štátu podporovali a podporujú rozkrádanie. A ako je známe, nemožno kradnúť a neklamať. A tak okrem bandy zlodejov tu vyrástla aj banda klamárov. Tých istých. Lebo pravda sa povedať nedá.

V takejto zlodejsko-klamárskej spoločnosti požadovať spravodlivú deľbu výsledkov práce podľa zásluhovosti môže byť len prejavom naivity. Lebo kto kedy videl pri práci tých, ktorí sa dnes pýšia miliónmi? Alebo zákulisné, korupčné machinácie sú dnes prácou? Alebo zneužívanie chudoby kohokoľvek či dominantného postavenia je ekonomickou zásluhou?

Celosvetovo zákony na daňové zvýhodňovanie či priame dotovanie milionárov sú pre bežných ľudí? Ako to, že ich schvaľujú tí, ktorí sa pasujú za predstaviteľov „bežných“ ľudí? Preto a pre podobné politicko-ekonomické postupy vznikol socializmus. Socializmus bol nanútený spoločnosti šíriteľmi tzv. demokracie, imperialistami.

Pravdaže po nástupe socializmu sa udiali zbytočné škody pri jeho presadzovaní a došlo aj k značnému nepochopeniu ekonomických pravidiel. Jeho postupom však kapitalizmus menil svoju vizáž. Predsa len spoločnosť, v ktorej nebolo žobrákov, bezdomovcov či nezamestnaných, vytvárala obrovský spoločenský tlak na tzv. demokratov, teda imperialistov. Či už politických predstaviteľov či ich financujúcich korupčníkov.  Preto venovali toľko úsilia a financií na podporu zradcov, rozvracačov a každej možnej destabilizácie socializmu. Viď desaťročia izolácie Kuby, viď desaťročia zvýšených colných sadzieb na dovozy zo „socializmu“, viď pohotovo vzniknuvších „top demokratov“ v socialistických krajinách po prevratoch.

Dnes, po úspešnom prevrate, ktorému zlým manažovaním spoločnosti najvýraznejšie pomohli sami boľševici, už nemusia. Už opäť môžu šíriť teóriu, že primeraná nezamestnanosť je taká aká je, že za sociálnu biedu si môžu sami sociálne odkázaní a že celý produkt firmy patrí jej majiteľovi, ktorý vlastne len daruje mzdu chudákom, lebo keď sa im nepáči, nech „idú“. Že vojna v tej či onej krajine bola vyvolaná ich vnútornými spoločenskými pomermi. Ešte potrebujú sprivatizovať vzduch a už budú snáď spokojní.

Len si kladiem otázku, čo je ešte potrebné vykonať, aby aj Európania päť uverili teórii, že iba násilím si dokážu vziať to čo im patrí? Že nepotrebujú súhlas zlodejov, skorumpovaných politikov ani nimi vyrobených zákonov. Podobne ako sa o to už dnes snažia obyvatelia mnohých krajín sveta.