durilamichal

Vieme, kým si pamätáme, že všeľudové vlastníctvo všetkého nebolo ani ľudovo žiadané ani ekonomicky efektívne. Dnes už nik nezistí prečo všetko muselo byť štátne.

Avšak dnes už tiež vieme, že ani bezhraničná privatizácia všetkého nie je to pravé orechové. Aj keď privatizéri budú tisíckrát tvrdiť, že áno. Presne ako kedysi boľševici. Čo s tým?

Musíme všetci, celý svet, žiť v jedinom systéme? Vieme o iných možnostiach, prečo sú zakázané? Sami vrchní tvrdia, že konkurencia je potrebná. Zriaďujú aj protimonopolné úrady. Tak prečo je zakázaná konkurencia v systéme? Iba jeden systém musí mať monopol? Lebo v opačnom prípade budú referendá nelegitímne a streľba do ľudí legitímna?

Vieme, máme s tým skúsenosť, aj keď dehonestovanú, že plánovanie je potrebné. Novodobí mudrci však tvrdia že nie, že anarchia je lepšia. Výsledok vidíme, ale je nám to nič platné. Musíme toto akceptovať?

Ochranu trhu vraj nepotrebujeme. Opäť tvrdia novodobí mudrci. Aby sme mohli kupovať lacnejšie výrobky, ktoré obstarali práve oni, mocní, na trhoch s otrokmi? Na trhoch, kde pracujúcim ľuďom, často krát deťom, nie je poskytovaná žiadna ochrana? My sa predsa nechceme (dúfam) podieľať na zdieraní slabších. My si môžeme vyrábať vlastné výrobky. Budú možno drahšie, ale my na ne budeme mať dostatok peňazí. Lebo nebudeme budovať armádu nezamestnaných, či vyhnaných do zahraničia!

Ľudia, ktorí nedokázali prispieť k zveľadeniu jedného štátu, chcú riadiť celú Európu. Je to ako človek, ktorý neovláda základné počty chce učiť vysokoškolskú matematiku. Stačí byť v Bruseli. Lebo do Bruselu sa presťahoval rozum z celej Európy. Aspoň že ten Viktor to neakceptuje. A dnes už aj Alexis a Yanis.

Ako to zmeniť? Nuž kým sa dá, treba skúsiť cestu demokratickú. Obyčajné voľby. Avšak volič musí otvoriť oči a nevoliť politikov preto, lebo sú ich plné billboardy. Technici ponúkli aj lacné riešenie v podobe internetu, aby ľudia získali dostatok relevantných informácií. Je však na nich, aby tieto informácie a vlastné životné skúsenosti preniesli do svojho vlastného rozhodovania. Mám na mysli všetkých. Aj tých najmladších. Už totiž skončili časy, keď ich mohli klamať rozdávaním socialistických zásob či novodobých dlžôb celého štátu.

Vieme vytvoriť politicko-ekonomický program, ktorý zužitkuje prednosti ako súkromného vlastníctva tak štátneho. Program, ktorý nebude šíriť anarchiu, ale plánovitý rozvoj. Lebo aj súkromný podnikateľ potrebuje určité istoty, aby ďalej zveľaďoval svoj podnik. Aby ho nezlikvidoval niekto, kto dovezie z otroctva lacné výrobky, či kriminálnik, ktorý dostane od štátu dotáciu.

A dnes už vieme, že plán nemôže byť totálny. Že je nutné ponechať značný priestor pre hľadanie nových riešení.

Dnes už vieme aj to, že socializmus nevymysleli budovatelia socializmu, ale že to boli budovatelia kapitalizmu. Prečo asi?

Ani vplyv štátu sa nedá poprieť. Vidíme to či na organizovaní sociálneho či zdravotného poistenia. Alebo aj na predaji cigariet či alkoholu. Podobne existujú inštitúcie riadené štátom ako sú polícia, súdy, školstvo, životné prostredie, vodohospodárstvo, armáda a mnohé ďalšie, ktorých riadenie je veľakrát oveľa zložitejšie, ako riadenie podnikateľského subjektu. Preto nemožno paušálne znevažovať a odstrkovať štát, ako zlého manažéra čohokoľvek.

A dnešná situácia vážne nabáda k hľadaniu novej cesty. Nie ako tomu bolo po nežnej, keď spiatočníci a ich prisluhovači, súc zrazu finančne veľmi zdatní, získali monopol na všetko a vrátili spoločnosť o generácie späť a do područia tých, od ktorých sa ich predkovia s námahou dostali.