durilamichal

Sú dve rodiny a dvaja otcovia. Obaja dávajú svojim deťom rovnako jasné, dobré a múdre pokyny pre život. Ak však nesplnia úlohu, ktorú dostali, ak sa nesprávajú presne podľa pokynov, od prvého otca nasleduje prísny trest.

Druhý otec je možno príliš tolerantný a po nesplnenej úlohe, deti ani nepotresce ani nijako ináč ich neukráti. Iba vo svedomí deti zostane záznam, že svojho otca neposlúchli.

Výsledkom toho je, že prvá rodina funguje presne, dobre a nemožno jej nič vyčítať. Deti sú poslušné a poslúchajú svojho otca. Aj na verejnosti sú vzorné. Druhej rodine sa dá vyčítať všeličo. Deti sú síce múdre aj vzdelané ako v prvej rodine, ale občas neposlúchnu a v ich domácnosti existuje aj neporiadok. A z času na čas deti vyvedú aj nejaké to huncútstvo.

Obe rodiny čaká významná udalosť a prichádza aj dôležitá návšteva. Obaja otcovia to všetko chcú zvládnuť a návštevu pekne privítať. Obaja otcovia vydajú deťom rovnaké pokyny, aby udalosť dobre prebehla.

V prvej rodine ide všetko podľa plánu. V rodine druhej však otec nemá istotu, ktoré z detí mu pomôžu pripraviť všetko, čo treba a ktoré sa prípravám vyhnú. A má preto o čosi viac starostí. Niektoré z deti však nenechajú otca osamoteného v prípravách a pomôžu mu a nakoniec aj druhá rodina túto významnú udalosť zvládne a návštevu náležite privíta a ucti si. Aj keď slávnosť nie je taká dokonalá ako v rodine prvej.

Avšak, iba jeden z otcov vie, ktoré z jeho deti ho milujú a majú radi, a majú v úcte a vážnosti jeho pokyny, jeho žiadosti, jeho príkazy. A na počudovanie nie je to otec trestajúci.

Prečo to píšem? Pri určitých dejinných udalostiach sa stretávam s názormi: prečo to Boh dopustil? Prečo Boh nepotrestal páchateľov? Nuž preto, lebo chce poznať tých, ktorí Ho naozaj milujú. Lebo tí poslúchajú Jeho príkazy z vlastného presvedčenia. Z obáv pred trestom by Ho poslúchali všetci. Aj tí, ktorí v srdci žiadnu lásku k Nemu nenosia. A podobali by sa veľmi dobre vycvičeným zvieratám či dokonca strojom, ale nie slobodným ľuďom. Ľuďom podobným sebe. Lebo na svoju podobu ich stvoril.

Lebo Stvoriteľ sveta je nekonečne dobrý a láskavý, netresce ľudí, ani ich počas života trestať nebude, ani ich netrestal. On iba spoznáva, ktorí Ho milujú, aby ich privítal pri ich návrate. Aby im nemusel povedať, choďte preč, nepoznám vás. Preto ich nechá konať podľa vlastnej slobody, ktorú im v nekonečnej otcovskej láskavosti dal. Dal im absolútnu slobodu, lebo On je absolútny vládca. To znamená, že im ju ani nikdy nevezme. Ani keď budú konať zle. Veď ako by potom spoznal, či Ho milujú?

A sami ľudia sa môžu rozhodnúť, či budú milovať Stvoriteľa a budú poslúchať Jeho príkazy a plniť Jeho pokyny alebo nie. On nám totiž povedal: kto ma miluje, poslúcha moje slovo a plní moje prikázania. A On veľmi trpezlivo, celý ľudský život čaká na každé svoje dieťa. Nie iba na niektoré. Na všetky. A nekonečne smúti, veď aj „obyčajný“ pozemský otec smúti, ak niektoré z nich nenachádza cestu domov. Veď kompas a mapu cesty má. Každému ich dal spolu so svedomím.