durilamichal

V podnikaní chýba etika. Mnohé spoločnosti, aby zakryli túto skutočnosť, prijímajú etické kódexy, na ktoré sa vo svojej činnosti odvolávajú a tvária sa, že to myslia úprimne. Avšak vstupu etiky do spoločnosti to nepomáha. Výrazne by mohli pomôcť správne nastavené dane. Avšak v tomto neetickom  prostredí vyrábania zákonov intrigánmi to najskôr nepôjde.

Dane sú nástrojom riadenia správania sa jednotlivcov a spoločnosti. Mnohí laici dnes v súvislosti s daňami hovoria iba o napĺňaní štátneho či obecného rozpočtu. To je ale veľký omyl! Úlohou daní je v prvom rade regulovať činnosť a správanie sa ľudí i firiem. O tom sú dane z príjmu, dane z majetku, dane z nehnuteľností, daň za psa, spotrebné dane z alkoholu či cigariet, dane z luxusu, dane za záber poľnohospodárskej pôdy ap. Až na druhom mieste je úlohou daní napĺňať obecnú či štátnu pokladňu. Že to niektorí nevedia? Nuž musíme s tým žiť. Lebo oni pre zmenu vedia ako obsadiť parlament tohto štátu. Ale poďme k veci.

Zvýšená daňová sadzba vedie k obmedzeniu spotreby. To je jej úloha. Zjednodušene povedané ak zdražie akýkoľvek tovar či služba v dôsledku daňovej záťaže, vzrastie jeho cena a zníži sa jeho predaj. Presne táto vlastnosť daní sa stala úplne zanedbávanou v prípade dane z príjmu fyzických osôb. Vďaka novodobým mudrcom, ktorí rovnou daňou preukázali, že sú národohospodárski diletanti, žijeme v daňovom prostredí, akoby ho vymyslel úplný nevzdelanec. Školné na nich boli vyhodené peniaze …

Daň z príjmu občanov, zjednodušene zo zárobku, má obrovský dopad na správanie sa týchto občanov a následne na stav spoločnosti. Nevyužívanie jej vlastností je trestuhodné. Viem, že niektorí povedia, že ak by bola zvýšená daň z príjmu vrchnému kapitalistovi, tento by zdieral svojich otrokov ešte viac. To však nie je pravda. On ich zdiera už teraz ako sa len dá.

Pre ilustráciu si predstavme príklad, keď ročný príjem nad sto tisíc bude zdanený sadzbou sto percent. Myslíte, že niektorý kapitalista dosiahne príjem dvesto tisíc? Či viac? Veruže nie! Bude to presne sto tisíc a iba pri chybnom počte prekročí túto hranicu o pár jednotiek. Takže sa nedá tvrdiť, že bude ešte viac zdierať otrokov. Iba je potrebné správne nastavenie daní. A každý kapitalista si vie zrátať, aký vysoký podiel maximálne je ochotný odvádzať štátu. A vie si zrátať aj to, aký význam majú financie, ktoré zostanú v jeho firme a finančne ju posilnia.

A toto je len jedna z vlastností správne nastavených daní. V tomto prípade múdro nastavené dane fyzických osôb, výrazne posilnia podnikateľskú sféru. Finančne a konkurenčne.

Finančne tým, že vo firmách ostane viac peňazí, teda viac prostriedkov na technologické napredovanie, na modernizáciu, na vzdelávanie zamestnancov aj manažérov, na budovanie obchodných kanálov a možno aj na rast miezd všetkým účastníkom biznisu či na zlepšenie pracovného prostredia a tým aj zlepšenie kvality všetkej práce.

Ďalej takto nastavené dane znížia potrebu úverov od bankového sektora a znížia finančné a teda aj celkové náklady produkcie. To znamená, že efektívne nastavenie daní fyzických osôb povedie k zníženiu nákladov firiem a teda aj cien ich produktov. Zníženie cien produktov, najmä v tomto čase je mimoriadne silný konkurenčný argument. Na cenách sa vyhráva a prehráva ekonomická súťaž!

Ale nie iba to. Podniky, ktoré budú v dobrej finančnej kondícii ľahšie získajú obchodnú objednávku. Majú konkurenčnú výhodu. Majú na to, aby sa o objednávku uchádzali! A takéto firmy netrpia ohováračkami a pochybnosťami, či dokážu objednávku zrealizovať. Lebo je oveľa ťažšie spoliehať sa na firmu, ktorá po získaní objednávky začne obháňať celé okolie s návrhmi, ktorá banka urýchlene poskytne úver, kto dodá materiál, podľa možnosti čo najlacnejší, so splatnosťou aspoň pol roka. Je ťažké spoliehať sa na firmu, ktorá zamestnáva najlacnejšiu pracovnú silu, lebo na odborníkov peniaze nemá. Kapitalista ich stačil minúť. Lebo daňový systém ho k tomu nabáda …

Ale poďme ešte o kúsok ďalej. Celá spoločnosť, ak dokáže zužitkovať vlastnosti daňového systému, zlepší fungovanie platobného styku. Firmy si prestanú platiť dávno po termíne splatnosti, lebo na účtoch nemajú peniaze. A toto bude zisk celej spoločnosti. Celá spoločnosť získa dobrú známku svojho podnikateľského prostredia. A zlepšenie postavenia v konkurencii s ostatným svetom.

Čo nepotrebujeme, je zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu a ich následné rozdeľovanie politikmi. Zmena sadzby dane, v našom prípade progresívny nárast, s veľkou pravdepodobnosťou neprinesie štátnemu rozpočtu žiadne výrazné príjmy a politikom nedožičí. Ale zníži plytvanie určitých skupín a posilnil investovanie do súkromného sektora. Tým výrazne posilni konkurencieschopnosť firiem. A to potrebujeme určite.

Nenavrhujem sto percentnú daň nad sto tisíc príjmu. Iba chcem poukázať na obrovskú motivačnú silu daňovej sadzby, ktorú je možné efektívne zužitkovať. V prospech všetkých.

Aj kapitalisti samotní si uvedomujú, že takto zle nastavený daňový systém je neudržateľný a preto využívajúc ho rabujú vlastné, či v prípade manažérov zverené im štátne a komunálne firmy, akoby to bolo poslednýkrát.

Dokonca ani v športe nechýbajú poznatky, ktoré potvrdzujú obrovské príjmy športovcov, trénerov i funkcionárov, ale športoviska nech im vybuduje štát alebo mesto, lebo na to prostriedky nemajú. A žiadať dotácie na svoje príjmy považujú mnohí za samozrejmosť. Vraj na podporu športu.

Nedobre nastavená daň, akou je aj rovná daň, vedie spoločnosť do všeobecného úpadku. Spoločnosť má podnikateľov a manažérov, ktorí sa dokážu vystatovať svojim bohatstvom, avšak prostriedky na vlastné investície nemajú. A štát poskytuje motivačné stimuly tým, ktorí prostriedkov na podnikanie majú dostatok, len aby ich investovali u nás. A čuduj sa svete, sú to cudzinci …