durilamichal

Pred pár dňami prebehla médiami správa, že aj ktorýsi korzický starosta vydal nariadenie, podľa ktorého je na verejných plážach zakázané používať burkini, kúpacie úbory. Tieto úbory používajú moslimské ženy. Pri pohľade na takto odetú ženu správny Európan pociťuje duševnú úzkosť (najmä neveriaci), nepokoj, urážku osobností, ukrutné potláčanie ľudských práv a ohrozenie bezpečnosti sveta. Pri rozmiestňovaní atómových rakiet nič také nepociťuje.

Lenže problém nie je v kúpacích úboroch. To vedia všetci. Veď nikde nie je zakázané kúpať sa hoci aj v obleku či zimnom kabáte. Problém je inde.

Moslimky týmto úborom demonštrujú, že sú to hrdé, slušné ženy a nemajú v úmysle to nijako narúšať. Nemajú ani záujem zneužívať kúpanie na priťahovanie pozornosti iných, cudzích mužov a predvádzať im svoju nahotu aj na verejnosti. To je ten problém!

Európski muži vidia na kúpacích úboroch na vlastné oči, že ich ženy sa s moslimkami nedajú porovnať. Vďaka moslimkám vidia, že vlastné ženy, dcéry aj matky, sú v priemere jeden a pol krát vydaté, a oni sú jeden a pol krát ženatí. To oficiálne. Ktohovie koľkokrát neoficiálne. Vidia mužov, ktorí stoja o svoje ženy a sú pripravení sa pobiť aj s presilou, aby ochránili svoje ženy aj pred neželaným fotografovaním. Vidia svoj hendikep, ktorý nemožno odstrániť.

Európski muži vďaka pokrokovosti a modernosti svojich žien, vidia v kúpacích úboroch moslimiek a v očiach moslimov posmech z toho, ako sú mravne zúbožení, vidia z akej stoky pijú. V pohľade moslimov vidia vlastnú úbohosť. Vidia to, čo doposiaľ nevideli, pred čím už dávno ušli do anonymity. Európania zrazu zisťujú, že túto úbohosť vidia aj pri pohľade na vlastné rodiny, nie iba pri pohľade na kúpajúce sa moslimky. Aby prekryli vlastnú biedu, pozrú si „umelecky hodnotné“ porno, aby si dokázali, že existujú aj horšie, ako je tá ich.

A toto je neodpustiteľná urážka Európanov! Preto treba moslimkám zakázať slušnosť. Treba ich donútiť zákonom, aby aj oni zišli na úroveň Európaniek a svoje telo považovali iba za vec, s ktorou možno ľubovoľne nakladať. Odhaľovanie nahoty na verejnosti je len vstup do procesu. Nasledovať budú ostatné európske úpadky.

Nechceme predsa pozerať do tvári mužov, z ktorých pohľadov sa zračí spokojnosť s rodinným životom a vďaka tomu obrovské odhodlanie pracovať pre spokojnosť týchto rodín. A nie využívať pracovné prostredie na zháňanie ďalších sexuálnych skúseností či príležitostí na sexuálny kariérny rast.

Nechceme pozerať do tvári mužov, ktorí nedovolia cudzím ani fotografovať svoje ženy. Ako k tomu prídu tí, ktorí utekajú, či sa ukrývajú pred vlastnými rodinami? Tí, ktorí podvádzajú svojho manžela – manželku? Tí, ktorí sa súdia proti vlastným rodinám, deťom o výživné? Tí, ktorí majú dôkazy, že ich deti nie sú ich deti? Tí, ktorí majú rodiny s „dvojakými“ či „trojakými“ deťmi?

Nechceme sa prizerať tomu, ako láska a úcta voči manželskej vernosti a oddanosti rodine vedie k odhodlaniu chrániť vlastnú rodinu ako najvyššiu hodnotu a v tomto duchu spravovať aj veci verejné. Nechceme aby tu existovali ľudia, ktorí sú odhodlaní aj s nasadením vlastného života chrániť istoty vlastných rodín, lebo ich rodiny si to zaslúžia.

Nám vyhovuje spoločnosť, v ktorej pri útokoch na vlastné ženy a dcéry a ich zneužití im európski muži ako ochranu poskytnú radu, aby si dávali väčšieho bacha. Veď až toľko sa toho nestalo. Nie? Načo si s tým robiť starosti a nepríjemnosti?

Európski muži sú presvedčení, že moderná, demokratická žena predsa nenosí burku. Demokratická žena si kupuje erotické pomôcky (legálna reklama jej to odporúča) a zvodnú bielizeň, aby tak pomohla zvyšovaniu kultúrnosti, spoločenskému pokroku a všemocnému businessu.

Spomínam si, že v kraji, kde som vyrastal, bolo zvykom, že žena po vydaji nosila na verejnosti šatku či inú pokrývku hlavy. Jej vlasy už viac na verejnosti voľne neviali. Aj dnes ešte môžeme vídať, že po skončení svadobnej hostiny nasleduje čepčenie. Mnohí však ani netušia čo to je a aká je to symbolika. A bolo to iba preto, aby všetci muži videli a vedeli, že je vydatá a nemá záujem o ich kurizovanie. Žena tým oznamovala – rozprávať sa môžeme, ale iba o veciach vhodných a hodných vydatej ženy.

Ale na Európanky je asi aj toto bremeno priťažké, aby ho dokázali uniesť. Pravdepodobne ich erotické chúťky im nedovoľujú takto sa ukracovať a ničiť si vlastné šťastie. Alebo sa mýlim?

Viac by k tomu vedeli a mali povedať samotné ženy. Aké sú ich vlastné predstavy, túžby. Lebo je možné, že svoj úpadok iba hrajú proti svojej vôli, aby ho mohli naservírovať úpadkovým mužom. Ale to musia povedať ženy. Úpadkovým mužom, korzickému starostovi, predsedovi francúzskej vlády, … ale aj úpadkovým ženám, ktoré šíria primitívnosť „v mene všetkých žien“.