durilamichal

Máme mnohé historické skúsenosti a poznatky a mali by sme byť schopní identifikovať súčasnosť aj predvídať budúcnosť. Aká bude?

Dnešok je poznačený tým, že spoločnosť je zahlcovaná rozumami dnešných o minulosti, o tom, ako tí pred nimi robili zle. Či už riadili štát, či riadili mesto alebo štátny či mestský podnik. Spoločnosť je zahlcovaná správami dnešných obetavcov, ako sa oni boria za lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. A my vieme, že po ich výmene sa opäť budeme dozvedať, čo všetko a ako robili zle. Nedozvedáme sa však takmer nič o tom, čo robiť, pre dosiahnutie určitého stavu budúcnosti. A akej budúcnosti. Akoby nik nemal tušenia, aká spoločnosť môže, či má byť. Chce sa mi zvolať, futurológovia kde ste? Nástup!

Súčasná spoločnosť je poznačená názormi expertov, ktorí hovoria čo im príde na jazyk. V otázkach hospodárskej politiky je to už pravidlo. Riešia krízu, o ktorej vedia z novín. S hrdosťou navrhujú riešenia presne opačné než navrhujú iní experti toho istého odboru. Svet má expertov, politikov a manažérov najdrahších v histórii planéty a zároveň chaos, ktorý je pravidlom dňa. Čudné. Aspoň pre mňa.

Ešte chvíľu budú navrhovať zodpovedné míňanie štátnych rozpočtov za súčasného navrhovania inými expertmi, že treba podporiť tých, ktorí míňajú nezodpovedne. A keď pochopia, že to nikam nevedie, navrhnú míňanie, ktoré prerastie v nekontrolovateľné plytvanie a znehodnocovanie mien. Na to sa môžeme spoľahnúť. Lebo nevedia kam zo zlej hospodársko-sociálnej situácie, do ktorej spoločnosť zaviedli. Je jedno či európsku, americkú alebo v obmedzenom slova zmysle globálnu. Smoliari, ktorí si tvoria menové rezervy. Budú to kolosálne straty.

Aby sme mohli mať aspoň v predstavách nejakú budúcnosť, mali by sme byť okrem iného aj životaschopní. Aj keď životaschopnosť je len časťou nutných predpokladov pre akúkoľvek budúcnosť. Kladiem si preto otázku, aká životaschopná je naša spoločnosť? Ktorá spoločnosť je životaschopnejšia?

Spoločnosť, ktorá sa zožiera už vo svojom vnútri ošklbávaním slabších silnejšími alebo spoločnosť, ktorá podporuje životaschopnosť a spokojnosť všetkých svojich členov? Spoločnosť, ktorá dokáže ako celok s jasnou víziou kráčať do budúcnosti a spoločne sa boriť s ťažkosťami alebo spoločnosť, v ktorej sa bez vízie vzájomne okrádajú, odstrkujú a kontrolujú či nedochádza k okrádaniu a odstrkovaniu? Je údernejšia armáda, ktorá je zostavená z oddaných vojakov alebo armáda, ktorá má vo svojom strede odvrhovaných prípadne aj hladných? Je trvácnejšia rodina, v ktorej si všetci vzájomne pomáhajú a ctia sa alebo rodina, v ktorej silnejší rozkazujú slabším ako im to kedy vyhovuje? Stále mám na mysli ekonomiku.

Vieme, že svet je zložený z viacerých typov spoločenského zriadenia. A vieme, že takto to bolo aj v celej histórii. Preto by sme sa mali vzdať predstáv, že celý svet bude jednotný. A vybrať si to, čo je lepšie. Je aj z čoho vyberať, iba sa neslobodno nechať viesť slepými lodivodmi. V strednej Európe sa nám už nejedno spoločenstvo rozpadlo. Určite to malo svoje príčiny. Boli tieto príčiny odstránené? Osobne pochybujem. Dnes budujeme oveľa väčšiu, zjednotenú Európu. Obstojí jej životaschopnosť a súdržnosť pred svetom? Pred samotnými Európanmi? Pred jednotou a životaschopnosťou iných, možno konkurenčných spoločností?