durilamichal

Lebo keby vo vašich srdciach bolo toľko viery čo horčičné zrnko, a prikázali by ste moruši aby sa presadila do mora aj s koreňmi, poslúchla by vás. Žena, tvoja viera ťa uzdravila. Verím Mu, lebo ten čo to povedal, hovoril vždy iba pravdu.

Často krát  počujeme výzvu, tomu treba veriť. Alebo aj, že iba cez vieru to dokážeme pochopiť. Pravdaže na takéto výzvy sa ohlásia oponenti, tvrdiac, že viera je nevedecká, resp. že má miesto iba tam, kde absentuje poznanie.

Nuž na oboch tvrdeniach je čosi pravdy. Avšak problémom moderného človeka, disponujúceho obrovským množstvom informácií o svete, veľakrát protichodných, je to, že mu nebolo dostatočne vysvetlené čo to viera vlastne je. To nie je totiž len to, že komu alebo čomu uverím, ale ako to vnímam. Je možné podať vysvetlenie v rozsahu filozofických úvah v rozsahu hrubej knihy, ale to by sme sa veľakrát stratili v spleti všakovakých tvrdení, vysvetlení, zdôvodnení a dokazovaní. Preto uprednostním praktický príklad. Bude jednoduchý a možno bude aspoň niekomu užitočný.

Čo to teda viera je?

Je to duševný stav fanúšika, ktorý ide na futbal s tým, že jeho mužstvo vyhrá. On nevie či vyhrá, ale verí tomu. Dokonca je schopný, podľa veľkosti svojej viery, uzavrieť aj stávku o finančný obnos, že sa tak stane. Ak zájdete do stávkovej kancelárie, zbadáte tam samých veriacich. Aká veľká je ich viera dokážete zistiť z veľkosti ich stávky. Sú tam pravdaže aj veriaci špekulanti, ktorí neveria žiadnemu mužstvu, ale zato veria svojej intuícii na správnu kombináciu tipov, ktorá im beztak zabezpečí zisk.

Po skončení zápasu, keď mužstvo nášho fanúšika naozaj vyhralo, už ten istý fanúšik nepociťuje žiadnu vieru. Možno prežíva radosť, možno diskutuje ako to jeho mužstvo dobre hralo v jednotlivých fázach zápasu, ale už tam nie je žiadna viera. Už je to iba štatistika, vecná informácia, stav veci či udalosti. Žiadna viera. Viera je to, čo tam bolo, pred zápasom.

Podobne aj študent idúci na skúšku. Verí, aj keď veľakrát iba v kútiku duše, že tú skúšku urobí. Ináč by tam nešiel. Po skúške, úspešnej či neúspešnej, už neverí. Už iba konštatuje, hodnotí vecné fakty. V dnešnej dobe by sme mohli spomenúť aj uchádzača o zamestnanie idúceho na pohovor …

Avšak nie je to ani ten typ viery, ako keď sa vás opýtam, či veríte počas dňa, že tento deň skončí a nastane noc, alebo že po zime príde jar. Áno veríte tomu, ale je to iba taký veľmi slabý odvar viery. Lebo ide o udalosť, ktorú máte x-krát overenú, tak že viera tu ani nemá miesto.

Musí to byť teda viera, ktorá vás vezme za srdce a rozbúši vám ho, viera, vďaka ktorej dokážete vybehnúť päť poschodí a vôbec sa pritom neunavíte, viera, ktorá vám dá odvahu vyraziť aj na ďaleké a neznáme, možno aj nebezpečné cesty za tušeným cieľom. Áno, práve takú vieru potrebujeme. Ba oveľa väčšiu.

Práve ona, skutočná viera, dokáže hory prenášať, presadiť spomínanú morušu, alebo aspoň púpavu, dokáže uzdravovať či žiť s nemocou, dokáže vidieť čo je pred inými ukryté, rozumieť tomu, čo je pre iných nezrozumiteľné, dokáže dosiahnuť čo je pre iných nedosiahnuteľné a nemožné, dokáže podeliť sa s núdznymi a oveľa viac.

To čo je po živote, to nepozná nik. Teda iba tí, ktorí tam už sú. Podľa Božích prikázaní a zjavení cez Evanjelium Ježiša Krista, sú tam svety dva. Nekonečne dobrý, radostný aj nekonečne zlý, žalostný. Človek má možnosť sa rozhodnúť, do ktorého sa poberie. Nedá sa však kúpiť správny cestovný lístok. Nedá sa tam dostať ani pomocou peňazí či iného majetku. Nedá sa tam dostať ani členstvom v politickej strane či klube, nedá sa tam dostať ani na príhovor kamaráta či vplyvného indivídua.

Každý sa tam môže dostať iba sám, spôsobom vlastného života, tu na Zemi. Pre správnu orientáciu života nám Stvoriteľ zanechal dostatok informácií vo svedectvách ľudí, zapísaných pravidiel a príkazov, aj zázrakov zmŕtvychvstania. Zanechal každému človeku svedomie, ktoré veľmi presne našepkáva svojmu majiteľovi a ukazuje mu správnu cestu.

Každý teda má možnosť vlastným zamyslením sa dospieť k poznaniu pravdy. Napríklad či sú tieto pravidlá / zákony pre život užitočné alebo nie. Každý má možnosť poznať, či tvorca týchto zákonov chcel človeku pomôcť alebo nie. Aj potom, keď sa tento sa rozhodol jesť ovocie zo stromu poznania a stať sa celkom slobodným a od Stvoriteľa nezávislým.

A viera nie je len základnou podmienkou správnej orientácie, ale je nástrojom na prekonanie zemskej príťažlivosti a nástrojom na nájdenie a otvorenie správnych dverí. Preto nás Pán napomína: tvoja viera ti to zjavila, tvoja viera ťa uzdravila …

Aká však viera? Taká, na ktorú sme ochotní staviť niekoľko korún? Či celú tisícovku? Veru nie. Musí to byť viera, na ktorú sme schopní staviť všetko. Svoje radosti i starosti, svoj život i svoju kariéru, všetok majetok terajší i budúci, úspech i neúspech. Znášať všetko s vierou a žiť s úspechom i neúspechom tak, ako keď ide iba o bezvýznamné a pominuteľné veci. Jediným dôležitým momentom je obsah nášho vlastného konania a žitia, v časoch dobrých i zlých. Iba taká viera môže prekonať zemskú príťažlivosť a nájsť a otvoriť správne dvere.

A práve preto, aby naša viera mohla byť dokonalá, aby bola schopná prekonať „zemskú príťažlivosť“, všetko čím nás pozemský život ťaží, nemôže nám Stvoriteľ naservírovať všetko. Jednak by toho bolo veľmi veľa, že celý pozemský život by nestačil na jeho spoznanie a tiež preto, lebo potom by už nebolo možné veriť. Ako po skončenom futbalovom zápase …