durilamichal

Školstvo sa v dnešnej dobe dostalo do nezávideniahodnej situácie. Napredovanie svetového hospodárstva sa šinie obrovskou rýchlosťou do neznáma, pričom hlavná je čo najvyššia rýchlosť. A žiadna prestávka či dovolenka. A v takejto situácií sa od školstva očakáva, že pripraví absolventov na všetko to neznáme, do čoho sa hospodársky svet rúti. Pochopiteľne, že to nemôže skončiť ináč než kritikou školstva a „vystatovaním sa“ lídrov všetkého druhu o ich očakávaniach, aké na školstvo majú. A ešte sa tejto situácií pridružuje fakt, že školstvo cudne mlčí a stará sa tak nanajvýš o svoju výplatu

Priestor dostávajú aj takí „myslitelia“, ktorí dokážu nanajvýš do omrzenia omieľať nepožuteľnú „poučku“ o zaostalosti memorovania a videním „pokroku“ v pätolizačstve iných, možno aj nevhodných a prekonaných školských systémov. Najlepšie celkom neznámych.

Nuž neostáva nám iné, len sa celkom vážne zamyslieť nad úlohou a možnosťami školstva v dobe, ktorá práve prebieha, v dobe, ktorú práve žijeme, v dobe ktorú by sme mali vidieť lepšie ako všetky epochy dnes nesúdobé. A postaviť sa čelom k dobe, ktorú práve žijeme.

Položme si teda otázku prvú. Koho? Aký študijný profil absolventa potrebuje dnešná prax? Je to človek disponujúci vedomosťami zo všetkých vzdelávacích smerov a vetiev? Dá sa taká výuka vôbec zvládnuť? A očakáva ju niektorý zamestnávateľ od svojho budúceho zamestnanca?

A ani správna odpoveď na túto otázku nerieši náš problém, náš záujem. Lebo po desiatich či pätnástich rokoch v školských laviciach, môže a s veľkou pravdepodobnosťou aj bude, svet práce opäť vyzerať ináč. Preto v snahe hľadať správnu odpoveď na prvú otázku, je rozhodnutie reorganizovať školskú prípravu tak, aby škola a školstvo samotné neustále spravovali svoje pôsobenie v smere čo najužšieho spojenia profilu svojich absolventov s potrebami utvárajúcej sa praxe.

Od vyvíjajúcej sa praxe neočakávajme zmenu postoja v tom smere, že každá práca si bude vyžadovať „Einsteina“. Skôr naopak. Zdokonaľovaním technológie procesov sa bude práca samotná sústreďovať na zvládnutie častokrát čiastkových operácií, nie procesu ako celku. V tomto smere je nutné reorganizovať ako prípravu žiakov a študentov tak aj prípravu učiteľov a profesorov.

Na tomto mieste je nutné vysloviť podozrenie a postreh, že „výrobná“ prax čím ďalej tým viac sa uspokojuje s nevzdelanými uchádzačmi o prácu. Stačí, aby rozumeli pokynom školiteľa, ktorý sa aj u najväčších zamestnávateľov stáva hlavným učiteľom, a aby im bola ako-tak známa komunikácia s počítačom. Týchto uchádzačov naučia vykonávať pár čiastkových operácii. Kontrolu kvality ich prevedenia vykoná technologický tester a je vybavené. Práve tento postup výberu a prijímania zamestnancov umožňuje týmto spoľahlivo pracovať aj v odvetví, o ktorom pred nástupom do práce veľakrát ani nechyrovali.

Neplánovaným bonusom takto nevzdelaných uchádzačov o zamestnanie pre zamestnávateľa je možnosť ponúknuť takémuto uchádzačovi čo najnižšiu mzdu. Veď čo môže očakávať nevzdelaný uchádzač, či uchádzač vzdelaný v celkom inej profesii, odbore, než zamestnávateľ práve požaduje … Tento poznatok prebiehajúcej praxe priam ohrozuje potrebu vzdelania a vzdelávania. Resp. potrebu vzdelávať väčšinu mládeže. Školstvo by malo celkom otvorene venovať pozornosť tomuto vývoju a zaujímať sa o možné dôsledky. Aj pre školstvo samotné.

Je nutné si priznať aj to, že nie všetci žiaci ani všetci učitelia nie sú rovnako talentovaní, aby rovnako zvládali nároky svojich povinností. Nastaviť žiakom spôsob a rozsah prípravy je však oveľa jednoduchšie ako pre učiteľov. To znamená, že reorganizácia prípravy učiteľov bude oveľa širšie štruktúrovaná a budú sa na nej v rozhodujúcej miere podieľať práve učitelia. Od žiakov sa bude očakávať aby čo najlepšie zvládli rozsah svojej prípravy a od učiteľov, aby im žiaci dôverovali. Stanovenie rozsahu učiva pre žiakov sa stane pilierom predkladanej prestavby či reštrukturalizácie školstva.

Dôvera sa musí stať jedným z rozhodujúcich poznávacích znakov dobrého pedagóga. Na základnej i na vysokej škole. Učiteľ musí byť tým elementom prípravy, ktorý prináša nové, správne a objektívne poznatky do procesu vzdelávania a prípravy na povolanie, poznatky, ku ktorým sa dopracovať bez učiteľa by bolo oveľa náročnejšie a neporovnateľne zdĺhavejšie.

Aby sme neboli odkázaní na subjektivizmus jednotlivých účastníkov tohto procesu, musíme nastaviť platformu napredovania, ktorá poskytne širší a otvorený priestor pre hodnotenie pokroku. Od prípravky na základnú školu po promóciu absolventov s diplomami. Žiakov, študentov i učiteľov.

A teraz hor sa zrýchleným pohľadom na praktické predpoklady prípravy.

Základná škola bude päť ročná

Stredná škola sedem ročná

O vysokých niekedy v ďalšom

Základná škola: 5 ročná

Možno niekoho zaskočím, ale nechcem, keď poviem, že Základná škola (ZŠ) je päťročná. Toto plne postačuje na zvládnutie základného stupňa vzdelania a prípravy na stupeň vyšší. Základná škola má poskytnúť základné vzdelanie v primeranej a dostatočnej šírke, aby sa toto stalo odrazovým mostíkom pre budúcu vzdelanostnú a pracovnú orientáciu žiaka. Nie je nutné každému žiakovi vnucovať vedomosti zo všetkých odvetví vedy, ani na najvyššej úrovni. Na to má poslúžiť škola stredná. A prax dnešných dní i postoje absolventov veľakrát demonštrujú nevyužívanie určitých, mnohých vedomostí nadobudnutých vo vzdelávacom procese.

Preto základná škola sa musí sústrediť na nadobudnutie vedomostí ako základu pre nástup na úroveň vyššiu, základu ujasňujúceho žiakovi čo od neho bude očakávať ten-ktorý typ školy strednej. V prvom rade sa Základná škola musí sústrediť na nadobúdanie vedomostí potrebných pre všeobecný rozhľad danej úrovne a pripravenosť porozumieť danostiam dotýkajúcim sa žiaka. Ako doposiaľ na to poslúžia predmety jazyk a literatúra, príroda a spoločnosť, človek a hodnoty, matematika (ako základ logiky) a informatická výchova, človek a svet práce, zdravie a pohyb a umenie a kultúra.

Žiak na základnej škole sa má taktiež dozvedieť čo všetko môže na strednej škole študovať, čo od neho bude tá-ktorá SŠ vyžadovať, na čo všetko ho tá-ktorá škola dokáže pripraviť. Aby mu to pomohlo pri rozhodovaní sa, pri hľadaní toho, čo žiak preferuje. Zároveň ZŠ má objasniť žiakovi, že rozhodujúci podiel na úspechu jeho štúdia na SŠ bude mať on sám, a to v závislosti od vlastnej usilovnosti. Lebo SŠ mu poskytne široký priestor pre osobný rast.

Stredná škola: 7 ročná

Celé školstvo ako také potrebuje update. Ale výrazný. Vidíme to na problémoch a starostiach všetkých účastníkov vzdelávania. Žiakov, učiteľov, nepedagogických pracovníkov a dodatočne aj v praxi, ktorá hlási, že sotva tretina absolventov pracuje v odbore získanej odbornosti.

Tak teda vyzbrojme sa otvorenou mysľou a dostatočnou odvahou pred kritikou tými, ktorí nedokážu ponúknuť nič lepšie a reformujme.

Stredná škola (SŠ) je sedemročná, a to každá. Budú sa líšiť zameraním odvetvovým, nie však úrovňovým. Každá SŠ poskytne žiakom študijné aj učebné odbory, poskytne možnosť získať maturitné vysvedčenie, výučný list, vykonať štátne skúšky určené a dostupné študentom či získať aspoň zaškolenie pre určitý druh práce a základné znalosti práv v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Kto čo všetko získa počas štúdia na SŠ závisí len a len od žiaka. Učitelia mu v tom budú nápomocní a budú jeho hodnotiteľmi. Budú rozhodovať o jeho študijnom úspechu a postupe, preto sa bez vyššie spomínanej dôvery nezaobídu.

Zrejme budú existovať aj určité odchýlky, ako napr. gymnázia, ktoré sú orientované len na prípravu žiakov na vysokoškolské štúdium. Ale aj v týchto špeciálne zameraných školách dôjde ku kooperácii či spolupráci so školami inými.

Ako sa dostať na SŠ? Samozrejme, že v prvom momente tu vzniká množstvo najrôznejších otázok, vyvolávajúcich pochybnosti o správnosti navrhnutého postupu. Žiaden strach, všetko je riešené a lepšie ako kedykoľvek doposiaľ. Ideme na to:

SŠ sa stáva základom prípravy na celoživotnú pracovnú angažovanosť žiaka, zamestnanca. Počas prípravy na SŠ sa sformuje orientácia a náročnosť ambícií každého žiaka. Preto bude nutné na ZŠ venovať čas výuke žiakov o možnostiach ďalšieho napredovania, o šírke a pestrosti absolventských profilov, ktoré stredné školy umožnia budúcemu žiakovi získať.

Všetci žiaci zo základnej školy postupujú na školy stredné. Veľakrát si ani absolvent strednej či vysokej školy nevie vybrať, čo by chcel študovať, čo by chcel robiť. Preto táto otázka u jedenásťročných detí je namieste. Áno, mnohé si nevyberú správne. Raz to bude na základe odporúčaní dospelých, raz na základe blízkosti školy, inokedy na základe toho, kam smerujú spolužiaci. S tým všetkým rátame, preto to problém nebude. Nasleduje riešenie.

Každý žiak SŠ môže počas štúdia prestúpiť na inú SŠ, bez straty ročníka. Bude tu ale limit, že prestúpiť môže najviac dvakrát, najneskôr po piatom ročníku SŠ, aby posledné dva roky absolvoval na jednej SŠ. Čiže s prvým výberom SŠ bude mať žiak možnosť si to skúsiť na troch SŠ. Určitou prekážkou budú limity maximálneho počtu žiakov na určitom type školy, ale toto žiaci ani tento projekt nerieši. Takže žiak pri nesprávnom rozhodnutí, z akéhokoľvek dôvodu (príliš náročné štúdium, štúdium nezískalo záujem žiaka, pomýlené štúdium), bude mať možnosť sa opäť rozhodnúť a skúsiť to inde.

Navyše, každá stredná škola bude združovať celú odbornosť svojho odvetvového zamerania a bude poskytovať žiakom široko rozsiahlu prípravu zameranú na získanie profilu, podľa schopností a zanietenosti žiaka. To znamená, že žiak, ktorý je spokojný so zameraním svojej odbornej prípravy, ale táto je v maturitnej triede jemu príliš náročná, bude presmerovaný do triedy, v ktorej získa výučný list bez maturitného vysvedčenia. Rovnako iný žiak, môže získať aj výučný list aj maturitné vysvedčenie, prípadne aj vykonať odborné štátne skúšky z požadovanej vyhlášky pre určité študijné a učebné odbory. Teda každý podľa svojich schopností a usilovností.

Škola mu v tom bude pomáhať, vychádzať v ústrety a otvárať perspektívu. Lebo si takto bude aj škola vytvárať imidž modernosti a úspešnosti. Pripraví kvalifikovaných odborníkov, majstrov aj budúcich študentov inžinierskych, magisterských a ďalších zameraní. V tomto smere bude žiak konfrontovaný aj s vedomosťami a znalosťami spolužiakov a výrazne porastie v tomto ohľade hodnotenie učiteľmi. Pripomínam opäť nutnú dôveru.

No a na záver prvého vstupu na pôdu SŠ musíme priznať, že sa môžu vyskytnúť aj žiaci, ktorí nebudú javiť záujem o žiadne štúdium ani o študijné výsledky. Pre týchto žiakov bude SŠ organizovať posledný ročník až dva (možno v spolupráci s inou SŠ, podľa početnosti žiakov) spôsobom, ktorý poskytne žiakom možnosť získať napr. aspoň zaškolenie o bezpečnosti práce pri výkone rôznych profesií, vodičské oprávnenie pre vybrané profesie a technické zariadenia, získať základné vedomosti o ustanoveniach Zákonníka prace, o povinnostiach a právach pracovníka. Aby tento žiak odchádzal do praxe aspoň takto vybavený a pripravený, aby sa „nestratil“ už pri prvom kontakte so zamestnaním a aby sa nestal korisťou nesvedomitosti trhu práce.

Takáto organizácia SŠ umožní usilovnejším žiakom získať za rovnaký čas viac. Zároveň poskytne všetkým mladým ľuďom rovnaký čas na školskú prípravu a bude korektná voči ich veku. A bude záležať iba od nich samých, ako tento čas využijú. Taktiež do práce po ukončení prípravy nastúpia všetci ako plnoletí, čo ušetrí komplikácie niektorým zamestnávateľom.

Prečo SŠ sedemročná?

Aby dokázala riadne a pevne pripraviť žiaka na to, čo ho po skončení školy čaká. Aby sa žiak už počas štúdia dozvedel čo najviac, radšej všetko, čo bude pre jeho ďalšiu pracovnú kariéru dôležité, aby to zvládol v teoretickej a v určených odboroch i v praktickej podobe, alebo aby sa vrátil z kratšej cesty a hľadal uplatnenie na inom type strednej školy.

Aby sa nestávalo, že budúca zdravotná sestra je „zaskočená“ zistením, čo všetko takáto sestra vykonáva, ale už nemôže prestúpiť, lebo systém na to nie je pripravený. Aby učiteľka v materskej škole nebola prekvapená, že škola očakáva, že ona deťom predstaví hru na hudobný nástroj, že im predstaví výtvarné umenie, že ich naučí riekanku či básničku v cudzej reči, že bude pre deti (a pri mori aj pre dospelých) skvelou a usmiatou animátorkou.

Podobne u mnohých ďalších profesií, ako sú stavbári, chemici či ošetrovatelia zvierat atd., na ktorých radšej vidíme iba tie pekné stránky. Preto je potrebné strednej škole poskytnúť dlhší časový priestor aby na všetky eventuality dokázala svojich žiakov riadne pripraviť. Ale konkrétnejšie snáď niekedy inokedy …