durilamichal

Je prímerie vo vojne užitočné? No medzi stranami, ktoré sa dostali do vojny „omylom“ či z nejasných a nepravdivých príčin (lebo každá vojna má svoje príčiny), to užitočné byť môže. Podmienkou úspechu každého prímeria však je vzájomná dôvera bojujúcich strán. Ak dôvera neexistuje, prímerie účel nesplní. Poslúži iba na dozbrojenie či na oklamanie súpera a na následné ešte rozsiahlejšie ničenie a ešte väčšiu stratu životov. To už je lepšie žiadne prímerie a nech sú bojujúce strany „unavené“ a odmietajúce zintenzívniť boj.

Ako teda prestať ničiť nevinné životy? Nuž hneď „po prvé“: zodpovední za vojnu to musia chcieť! A chcenie nie je zaručené marketingovými výkrikmi. Chcenie je stav, keď vojnová strana hľadá príležitosť na vedenie diplomatického hľadania východiska a je odhodlaná na diplomatický stret v ktoromkoľvek okamihu pristúpiť. Bez akejkoľvek podmienky! Pretože diplomatické hľadanie východiska neznamená žiadny úspech ani neúspech. Diplomatický stret znamená iba to, že strany hľadajú východisko prostredníctvom mierových zástupcov. Nediktujú výsledok. Iba ho hľadajú. Prezentujú postoje a názory na príčiny vzniku vojny a spochybňujú ich aj ich odmietajú ako nepravdivé. Predkladajú návrhy ako by bolo možné tieto spory odstrániť a ako možno spory a spôsobené škody a straty urovnať. A preto, ak strana vojny má záujem o mier, pristúpi na diplomatický stret pri prvej príležitosti. Opakujem, bez akýchkoľvek podmienok!

Je nutné si uvedomiť, že diplomatický stret s cieľom ukončiť vojnu, nehľadá dĺžku či dátum prímeria. Tento stret hľadá cestu skončenia vojny. To je totálne iný druh rokovania! Je to rokovanie, ktoré hľadá urovnanie existujúcich sporov, hľadá charakter hospodárskych, politických a medziľudských vzťahov medzi vojnovými stranami po dni, keď zaznie: Vojna sa skončila! A už len oznámenie začiatku diplomatických rokovaní o skončení vojny vedie obvykle k zmenšeniu intenzity bojov, veľakrát aj k ich prerušeniu. Preto je veľmi dobré hľadať diplomatickou cestou východisko z vojny aj keby toto malo trvať dlhú dobu.

Výkriky o prímerí z tohto uhla pohľadu sú nielen bezvýznamné, ale priam podozrivé. A ako už som uviedol vyššie, je nutná dôvera medzi bojujúcimi stranami. V prípade absencie dôvery môže byť volanie po prímerí volaním po priestore pre podraz! Pre oklamanie nepriateľa! Pre doplnenie vojenských síl! Volanie po prímerí nie je chcením vojnu skončiť!!

Preto by nezaujatý človek, ktorý nie je podporovateľom či spojencom žiadnej zo strán vojny, mal byť schopný poznať, či strana vojny túži po mieri a chce mier, alebo iba hľadá príležitosť na vylepšenie svojho vojenského postavenia.

Nezaujatý človek by sa nemal dať oklamať žiadnou z bojujúcich strán a nemal by obhajovať vojnový marketing namiesto snáh o skutočné skončenie bojov a skončenie ničenia nevinných ľudských životov.

Od spojencov vojnovej strany a podporovateľov vojnovej strany a vojny toto očakávať netreba.