Ľuboš Blaha, slovenský politik a poslanec európskeho parlamentu, použil tento pozdrav plénu účastníkov konferencie strany Smer SD. Následne som zachytil som od moderátora jednej relácie aj od kňaza, počudovanie nad tým, čo sa to deje. Ako je možné, že ľudia po dávnych neblahých skúsenostiach opäť takto pokúšajú …
Preto si k slovu súdruh neodpustím jednu poznámku či komentár. Predpokladám, že „česť práci“ toto počudovanie nespôsobilo.
Krátkozrakí si vtedy slovom súdruh chceli uzurpovať výnimočný titul. Avšak pomenovanie súdruh, je odvodené od slova druh, ako bližší druh, môj druh, môj spojenec, kamarát, môj spolubojovník, spolustranník, súdruh. Takýmto „titulom“ sa môžu pokojne častovať aj dnes a nič iné to neznamená a znamenať nebude pre ľudí, ktorí rozumejú po slovensky.
Preto vtedajšie oslovenie žiakom, napríklad: súdruh učiteľ, bolo zosmiešňujúce až urážlivé. Veď aký som ti ja súdruh! Ja som učiteľ a ty žiak! Jasné? A bodka! Ale učitelia sú stále veľmi podobní. Ako „vtedy“ tak aj dnes. Neodvážili sa.
Avšak aj vtedy sme mali pánsku a dámsku obuv, módu, odevy či toalety. A s úsmevom sme namietali, že oslovenie pán neznamená pán veľkomožný. Ale niektorým „súdruhom“ to vysvetliť nebolo dosť možné. Neverili.
Ale jeden stav sa tu súdruhovať nenechal, nedal a rázne to odmietol. Boli to sudcovia, ktorých aj vtedy bolo nutné oslovovať neutrálne. Teda pán sudca, pani sudkyňa. Sudcovia nedovolili a nemohli dovoliť, aby akýkoľvek porušovateľ zákona či vyložený kriminálnik sa so sudcom „súdruhoval“! Chválim.
Titulovať pomenovaním súdruh sa pokojne môžu aj ktoríkoľvek všetci spolupracovníci, horolezci či vojaci, aj iní, spoločne zdolávajúci náročnú úlohu / prekážku, kedy nemôžu opustiť svojho spolupracovníka, spolu lezca, spolubojovníka. Keď úspešné zdolanie prekážky / úlohy závisí od nich všetkých. Tak súdruhovia, toto musíme zvládnuť!
Preto by som uvítal, aby aspoň dnes, keď sa nemusíme obávať toho, že oslovením pán, pani niekoho pripravíme o jeho jediný titul, aby sme porozumeli významu slova súdruh, Genosse či tovarišč. Aby aspoň dnes sme sa necítili zarazení obyčajným pomenovaním, v tomto prípade spolu súčinnosti, spolupatričnosti, a aby sme sa o to častejšie dokázali pousmiať a neboli opantaní strachom. Veď mnohí sme toto obdobie zažili aj reálne.
Socialisti sa oslovujú súdruh, Blahove... ...
Škoda, že ste sa nevenovali aj rozboru... ...
Zabudli ste na anglického comrade... ...
Márne zjemňovanie, bolo to oslovenie za čias... ...
to skôr bude slama na UA ...
Celá debata | RSS tejto debaty