durilamichal

Takmer denne sa ohlasujú v našich médiách s pripomínaním koľkí ďalší výpoveď dali. A že zatiaľ nedostali pozvánku na vyjednávanie. Hovoria, že rokovanie. A že rokovať chcú. Nuž možno.

Odporúčal by som ministrovi zdravotníctva pozvať ich zástupcov na prvé rokovanie niekedy medzi 10. až 20. januárom budúceho roku. To už bude obdobie, keď bude aj pacientom, aj manažérom rezortu zdravotníctva aj lekárom veľa vecí a vzťahov jasných. Možno aj všetky.

Pacientom bude jasné, komu platili za štúdium, lekárom bude jasné, že si môžu hľadať lepšiu prácu a manažérom rezortu, teda ministerským aj nemocničným bude jasné o koho sa môžu oprieť pri plánovaní ďalšieho rozvoja a pri riadení starostlivosti o pacientov. A všetkým spoločne bude jasné koho pri stavbe týchto plánov budú potrebovať. Preto rokovanie v tomto čase už bude mimoriadne vecné a mimoriadne efektívne.

Veď prerokovať bude potrebné nielen mzdové náklady, ale aj ich zásluhovosť a dôrazne aj ich dopad na potreby a „zisky“ pacientov. Prerokovať bude potrebné aj materiálno-technické napredovanie. Ale aj ďalšie vzdelávanie. A vzdelávanie, ktoré sa ukazuje ako významne citlivá záležitosť, možno bude vyžadovať, aby nemocnice zamestnávali iba takých a tých lekárov, ktorí sú ochotní nastupujúcim mladým lekárom pomôcť predávaním za roky nadobudnutých vedomostí a skúseností.

Aby mladý lekár nebol odkázaný na samo – seba vzdelávanie, akoby bol na svojom pracovisku sám. Aby jeho cesta k prvej atestácií nebola kamenistá, akoby proti prúdu, akoby nechcená. Aby mladý lekár denne prichádzal natešený na svoje pracovisko, lebo tam bude zažívať každodenne pocit odborného rastu a spolupatričnosti s kolektívom. A viem čo, aj prečo to hovorím.

A dovtedy, kým dôjde k prvému rokovaniu, by celý rezort zdravotníctva, aj lekári v demonštratívnych výpovediach, mohol zaujať stanovisko k riadeniu pandémie Covid 19. Lebo osobne som prekvapený, že v čase, keď politici sa cítili najdôležitejší pri záchrane zdravia obyvateľstva, predstavitelia rezortu ani raz nevyzvali politikov aby záležitosti ochrany zdravia nechali na lekárov.

Došlo tu k takému „novému riadeniu“, že lekári smeli liečiť iba cez telefón. A nič! Žiadne výpovede!

Nakupovali sa vakcíny v násobkoch počtu obyvateľov a nič! Žiadne otázky, žiadne výpovede!

Ľudia boli hnaní do masového hnutia špárania v nose, čím mohlo dochádzať k šíreniu ochorení a nič! Žiadne výpovede!

Všetky vtedajšie akcie, špárania, MOM-ky či ako sa volali, lotérie, kupovanie neupotrebiteľných vakcín, zákaz pracovať, pokyn sedieť doma, zákaz vychádzať atd. spôsobovali zbytočné, neefektívne vynakladanie obrovského objemu prostriedkov z titulu „ochrany zdravia“. A nik z rezortu „zdravia“, ktorý bol v tej chvíli jediný odborne zdatný, sa nevzoprel politickým rozhodovaniam o zdraví! Ani výpovede nehrozili!

Zdravotníctvo bolo v tom čase jediné, ktoré sa mohlo vzoprieť, bolo jediné ktoré bolo povinné konať v záujme odbornej ochrany zdravia! A nik sa nevzoprel! Nik neorganizoval protesty či výpovede! Možno aby proces vyhadzovania peňazí mohol nerušene pokračovať. Jediný, kto sa mohol a mal vzoprieť, sa nevzoprel! Dokonca ešte aj moderátorka si dovolila okrikovať lekárku! A nik sa tej lekárky nezastal!

Prečo? Lebo vtedy išli peniaze najmä pre zdravotníkov? A teraz, keď sme nútení tie peniaze ušetriť, tak sa dozvedám, že šetriť majú všetci, iba zdravotníci nie? Som naozaj veľmi prekvapený.

A preto by som veľmi uvítal, keby riadiace orgány tohto štátu našli odvahu a nechali veci plynúť tak, ako si v medziach demokracie rozhodli a urobili lekári. Dôjdime do cieľa ukončenia výpovedí, aby všetci uvideli jediný správny výsledok.

A potom hľadajme nové riešenie. Ubezpečujem všetkých, že toto nové riešenie, po pozretí sa pravde do očí, po skončení pracovných pomerov lekárov vo výpovediach, bude neporovnateľne lepšie, než všetko čo sa chce ukuť poza chrbát tých ktorí to platia, než všetko, čo sa chce ukuť v zákulisí, bez vedomia tých, ktorí to platia.