durilamichal

Vracajú sa zo sveta späť do vlasti. Lekári, IT-čkári, inžinieri či robotníci, ktorí si chceli vyskúšať prácu v cudzine či prípadne čosi zarobiť. Vracajú sa aj takí, ktorí si so sebou prinášajú doklady o absolvovaní veľmi vychytených škôl, vzdelania v najmodernejších a najprogresívnejších inštitúciách, aj keď nám neznámych. Na podrobnosti tam vykonávanej práce sa ich radšej nepýtajte, lebo sa nič súce nedozviete. A ich získané vedomosti sa neopovážte podrobovať „skúške správnosti“, lebo to by bolo nedôstojné a pre vás rizikové. Musíte sa uspokojiť tým, čo stojí v ich odporúčaniach.

A nepýtajte sa ani ich otcov, čo ich deti v tom zahraničí robili či robia. Lebo ich odpovede budú odpovede otca, ktorý vyslal syna pripraviť sa na prácu cudzieho agenta a poskoka mocenským, globalistickým záujmom, ale ktorý to nikdy neprizná. Teda budú neurčité a nejasné. V lepšom prípade vám povie, že nevie čo presne tam jeho syn robil, ale bolo to veľmi moderné a progresívne …

My sa však dnes denne stretávame so správami, ako kade-kto klame, podvádza a zavádza, dokonca nás upozorňujú na hoaxy. My už teda vieme, že v modernom svete, rovnako aj u nás, existujú platené inštitúcie, ktoré školia záujemcov, ako si vylepšiť obraz o sebe samom. Ako napísať životopis, akými úspechmi a odporúčaniami sa podporiť, akými kontaktami sa pochváliť. Ako klamstvá podoprieť. Niektorí z odborníkov vracajúcich sa zo zahraničia sú naozaj (podľa publicity) mimoriadne školení a úspešní. Mnohí preletom ponad Atlantik sa stanu priam profesormi či veleúspešnými manažérmi.

Niektorí si prinášajú odporúčania prijatia či infiltrácie do priam najvyšších štátnych funkcií. Keď to nevyjde, zakotvia v rovnako pokrokových neziskovkách či mimovládkach. Najčastejšie financovaných z podobných zdrojov. Nastúpia do vyčkávacieho priestoru. V tomto vzťahu sa mi už dávnejšie zdá vcelku nevyhnutné poznať štruktúru financovania všetkých tých našich mimovládok a neziskoviek. Aj na Západe aj na Východe túto záležitosť neobišli mlčaním a majú zavedený inštitút „zahraničného agenta“ či „zahraničného spolupracovníka“.

Lebo zistili, že aj medzi navrátilcami a prichodzími sa úspešne maskujú agenti, špióni i zradní služobníci cudzích záujmov. Zvlášť opatrní by sme mali byť pri odborníkoch na zahraničnú politiku, obranu, politické slobody, ľudské práva či sociológiu a sociálno-ekonomickú problematiku. Mimoriadne zvláštna opatrnosť sa žiada pri „odborníkoch“, ktorí sú schopní dávno dopredu určiť „väčšinový“ názor verejnej mienky. Dvakrát bacha!

Prečo? Lebo sú to agenti! Lebo sú to špióni! Lebo sú to posluhovači a pätolizači cudzích záujmov. Pripravovali sa nie na prácu, ale na spoluprácu so svojími zahraničnými „chlebodarcami“. Nie sú osamotení. Na ich velebení a vyzdvihovaní pracujú celé tímy agentov spolupracovníkov. V zahraničí aj doma dávno rozmiestnených a umiestnených. Disponujú dostatkom peňazí a vplyvu. A posúvajú určených prichodzích do pozície nositeľov najprogresívnejších a najsprávnejších smerov myslenia, uvažovania a konania.

Preto buďme radšej opatrní pri uvítacích ceremóniách zahraničníkov aj navrátilcov. Nevracajú sa totiž iba lekári, strojári či IT-čkári. Poskytnime im veľkorysý priestor pre ďalší rast a odborný rozvoj v profesii, ktorú obhájiteľne ovládajú. Určite nie v manévroch s našou krajinou, pospolitým ľudom či s určovaním verejnej mienky. To je nesmierne ľahkovážne a riskantné. Lebo sa nevracajú iba odborníci na prácu …