durilamichal

Rok 1989 neznamenal koniec studenej vojny. To iba ľahkomyseľní uverili. Kým z „východnej“ NDR povojnoví víťazi / dnes okupanti odišli, zo „západnej“ NSR (D) nie. Nemecko a Nemci môžu dosvedčiť. Ostali tam a dodnes tam posilňujú svoju výzbroj a vojnovú prípravu. A svojou prítomnosťou potvrdzujú „nutnosť“ dohliadať na Nemcov. A nielen na nich.

Od roku 1989 svoju prítomnosť rozšírili i do „nefašistických“ škvarkov. Lebo tieto škvarky po odchode sovietskych (dnes myslených najmä ruských) vojsk z NDR a z Československa, o tisíce km na východ, sa začali obávať práve Ruska. Práve toho, od ktorého ich začali oddeľovať obrovské územia Bieloruska či Ukrajiny … Aké paradoxné. Na základe čoho sa vlastne dozvedeli, že sa majú obávať? Že musia vstúpiť do opačného vojnového zoskupenia? Veď dovtedy žili spoločne v jednom štáte a v jednej „Varšavskej zmluve“ a nebáli sa.

Rok 1989 nebol ani rokom konca železnej opony. Bol iba rokom začiatku posunov a nového budovania a ešte pevnejšieho vystužovania novej a vyššej železnej opony ďalej na východ. Najlepšie po Vladivostok. Predbežne. Kto má pochybnosti, nech sa pozrie do mapy a začíta do názorov „mienkotvorných“ indivíduí.

Ale vráťme sa do Nemecka. Po odchode okupačných vojsk z NDR sa celá slobodná Deutschland, s ostatnými okupačnými vojskami, dozvedela, že sa nebude až tak slobodne rozhodovať od koho si kúpi ropu, plyn či iné suroviny. Ani komu bude čo predávať. Nemecko sa dozvedelo, že jeho nákupy aj predaje môžu ohrozovať a niektoré priamo ohrozujú bezpečnosť Európy.

Môžu si síce kupovať čo potrebujú, môže to byť hoci aj ruské, ale kupovať to budú len od novodobých demokratov. Aj od takých opôr akými sú demokratická Ukrajina, demokratické Poľsko či dokonca demokratický škvarok Slovensko. Veľkosť a význam ktorého siaha takmer na vplyv mesta Petrohrad. Neuveriteľné.

A tak noví predstavitelia novodobej demokracie a slobody začali štekať a štekať na výstavbu priamych dodávateľských vzťahov a ciest medzi Ruskom a Nemeckom. Kým dodávky týmto „šteknám“ sú dobré a prinášajú prosperitu, tak rovnaké dodávky Nemecku ohrozujú mier. Veľmi čudné, až nepochopiteľné. Lebo tie „štekny“ to ochotne Nemecku predajú ..? Ale štekajú aj viacerí iní, tiež demokrati.

Odkiaľ tie štekny berú odvahu štekať na Nemecko? Niekto ich v tom povzbudzuje? Alebo im to niekto prikazuje? Na to je nutná tá neochvejná jednota celej EÚ? Alebo pre Nemecko a Nemcov druhá svetová vojna neskončila? A neskončí, kým sa s tým Nemci sami nevysporiadajú?

Ako to v demokracii, že Nemecko a Nemci sa od cudzích dozvedajú, že to čo iní smú, oni nie? Kto v demokracii si smie uzurpovať právo rozhodovať o iných, slobodných? Myslí si snáď niekto, že Nemci a Nemecko si to nezapamätajú? Alebo, že na to zabudnú? Chápu štekny akú budúcnosť svojím deťom a vnukom pripravujú? Akú budúcnosť celej Európe vnucujú??

Je mi veľmi ľúto, že medzi týchto nerozumných sa ochotne a hrdo radia aj politici nášho škvarku. Škvarku, ktorý pri spotrebe zemného plynu cca 5 mld m3 ročne, vybudoval po vstupe do NATO plynovod na Ukrajinu s kapacitou 14 mld m3 ročne. Čo tým Slovensko sledovalo a sleduje? Alebo iba plnilo a plní cudzie príkazy? Veď keď niekto chce porúčať Nemecku, bude sa zdráhať zauškovať Slovensko?

Lebo Slovensko v podstate nedisponuje žiadnymi zásobami plynu. To málo, čo existuje v podzemí, ako maličký podiel na zásobách Rakúskych, ani nie je možné efektívne vyťažiť, distribuovať a spotrebovať. Tak aký bol a je plán s tým našim plynovodom na Ukrajinu? Alebo už pri zrode myšlienky o tomto plynovode, dávno pred „anexiou“ Krymu, bolo „komusi“ jasné, že ten čas, keď Ukrajina bude odkázaná na tento plynovod, onedlho príde? Ako to mohol „ktosi“ už vtedy vedieť?

Ale Nemci si nesmú vybudovať ani svoj vlastný plynovod? Pre svoje vlastné potreby, ktoré sú už teraz akútne? Toto sa nebude dať zabudnúť. Ani ospravedlniť. A možno ani odpustiť. Pamätajte a nezabudnite na to!! Nemci určite nezabudnú.

Podľa posledných vyjadrení a snáh spolkového kancelára, Olafa Scholza, je zrejmé, že pán Scholz potrebuje pomoc a hľadá spojenca. A ani v EÚ ani v NATO ho nenachádza. Ešte to môže dopadnúť tak, že jediní ktorí ho pochopia a budú schopní mu pomôcť, budú Rusko s prezidentom Putinom. Až potom sa slovník niektorým ortodoxným sprosto prevráti.