Vieme, že mnohí by privítali zmenu textu, lebo …
Že mnohí sa boja čo len ozvať, lebo …
Ale vieme aj to, že na Slovensku žijú nielen Slováci či Slovenky, lebo
A vieme aj to, že proti záškodníkom potrebujeme ťahať za jeden koniec všetci, nielen Slováci či Slovenky, lebo
Vieme aj to, že hymnicky „zastaviť sa“ či „zastaviť ich“ je nie ani na chválu, ani na porozumenie …. lebo …
Aj preto sa to „sa“ mení občas na „ich“ a späť … lebo …
Netreba nám nikoho a nič zastavovať, treba sa nám však zastať. Zastať seba, sa, navzájom.
Už neraz stálo Slovensko pred touto skúškou. Zastaňme teda seba, či sa navzájom, občania slovenskí! Tento text by mal byť oj v origináli Janka Matušku, ktorého si dnes pripomíname, ale nedokázal som sa k nemu dopátrať.
Preto posuňme text do priateľskej a občianskej roviny, do roviny terajšej doby, využijúc aj posolstvo autora. Nech teda:
Nad Tatrou sa blýska a hrom divo bije
Nad Tatrou sa blýska a hrom divo bije
ZASTAŃME sa bratia, veď sa oni stratia
SLOVENSKO ožije
ZASTAŃME sa bratia, veď sa oni stratia,
SLOVENSKO ožije
STOP STOP STOP
Už žiadne ďalšie pospávanie a preberanie sa. Komuže to chceme pripomínať … Stačilo.
A Slovensko nech ožije v prospech všetkých občanov Slovenska. Veď tie blesky a hromy sa určite stratia. Ale my sa zastaňme. Najmä, keď to bude najviac potrebné.
Celá debata | RSS tejto debaty