durilamichal

Sledujeme obrovskú migráciu ľudí a čím ďalej nám je to ľahostajnejšie. Hustota správ tohto typu a ich protichodnosť je taká veľká, že ich hodnota už nie je informačná, ale otravná. Kto ich vyháňa z vlastnej krajiny vynechám. Dokedy však budeme správy o migrácii len prepočúvať a ignorovať?

Európa, ale aj iné prosperujúce štáty očakávajú, že migrácia im donesie masu slušných a poslušných poddaných, novodobých to otrokov. Poddaných, ktorí budú robiť najťažšie práce vo svižnom tempe za najmenej peňazí. Poddaných, na ktorých bude bohatnúť. Lebo domáci to robiť nechcú a „oni“ si vyberať nemôžu!

Marketingovo opíjajú týchto migrantov tvrdeniami, že tu budú študovať čokoľvek, nájdu si prácu ktorá ich bude baviť a budú tu mať dobrý, spokojný život, o akom vždy snívali. To aby prišli.

Vlastným občanom títo hľadači novodobých otrokov tvrdia, že prichádzajú vzdelaní ľudia, lekári, inžinieri, informatici, ktorých potrebujeme a na ktorých sa treba tešiť a vítať ich. Teda „opíjajú“ aj vlastných a z rovnakých dôvodov. Aby mali viac a poslušnejších poddaných, vlastných aj cudzích a aby si v krátkej budúcnosti pripísali väčšie zisky.

Predstavme si však situáciu o desať či tridsať rokov. Nie je to tak ďaleko. Vaše deti budú práve v plnej zrelosti.

Migranti zistia, že sú občanmi druhej alebo tretej kategórie, že robia najťažšiu prácu za najmenej peňazí. Bude to presne tak. Nová „vlasť“ im bude ponúkať storaké vysvetlenia v duchu toho, že problémom je jazyková či iná bariéra, čo sa časom určite zlepší, len nech vydržia. Taktiež im bude predostierať jedného z milióna, ktorý sa stal lekárom, či architektom (ak to nebude len marketingový lekár či architekt) a ubezpečovať ich v tom, že sa to dá a cesta k úspechu je otvorená. A to isté zistia mnohí, myslím milióny, domorodcov. Tiež budú robiť v pokluse alebo môžu zájsť hladom.

Deti migrantov na tom budú rovnako s tým rozdielom, že budú o generáciu mladšie. Aj oni budú mať rovnaké problémy ako ich rodičia. Najťažšiu prácu za najmenej peňazí. Aj im budú ponúkané rovnaké vysvetlenia. Vidieť to môžeme vo Francúzsku, kde sú nepokoje na dennom poriadku, iba o nich netreba písať ani hovoriť. A tými rebelmi na uliciach francúzskych miest sú „cudzinci“ s francúzskym občianstvom, narodivší sa vo Francúzsku. Darmo nemajú žiadnu „bariéru“. Ani imigranti to nie sú. Ostávajú na periférii. A riešenie sa hľadá v posilnení právomoci polície a vo zvýšení počtov policajtov.

Ale môžeme sa o tom presvedčiť aj doma, kde na telefón príjmu Rómku, ktorej keď sa dostaví oznámia, že im je ľúto, ale miesto už obsadili. A to nemá žiadnu bariéru. V tejto súvislosti si spomínam na smetiarov, samí Rómovia, ktorí nám spoľahlivo odvážali komunálny odpad, žiadne starosti neboli, ani vianočné „vyprosovačky“. Bývali sme v obvode Prešova. Aj my aj ďalší susedia im však radi čosi dali, za spokojnosť, ktorú sme s nimi mali. Situácia na pracovnom trhu sa však zhoršila a viete si domyslieť. V podniku padol lós práve na Rómov. Zrazu nám komunálny odpad odvážali „frajeri gadžovia“. Toto sa deje a bude diať všetkým imigrantom.

Čo má v takej situácii robiť nie jedinec, ale celá vrstva? Celé geto? Má prijímať klamstvá pôvodnej spoločnosti? Spoločnosti, ktorá navonok tvrdí, že všetci ľudia sú rovnakí, sú si rovní, rovnako nadaní a že rasizmus neuznáva?

Budú sa prizerať, ako im nová „vlasť“ vzala a zničila život? Ako ich ideály, s ktorými išli do sveta hodila do smetia a na oltár postavila peniaze a zisk? A oni sú tí, na ktorých sa tento zisk vytĺka?

Do sveta išli s ideálmi slušnosti, čestnosti aj viery, v ktorej ich vychovali. Išli, aby si založili rodiny, o ktoré sa budú starať, na ktoré budú pyšní. A budú s nimi a priateľmi tráviť voľný čas a tešiť sa zo života. Lebo taký je zvyk v krajinách, z ktorých sú vyháňaní. Budú budovať novú spoločnosť, ktorej budú členmi.

V skutočnosti si nebudú môcť založiť rodinu podľa vlastných predstáv, lebo ju neuživia. Veď aj domorodci sú „trúfalí“, ak majú viac detí. Voľný čas nebudú mať, lebo budú zháňať džob. A priateľov? Ako a kde sa s nimi majú stretávať a zabávať? Všade to niečo stojí. Preto sa budú musieť uspokojiť sms-kou. Ako už dnes platní členovia domáci. A ani členmi novej spoločnosti sa nestanú. Ostanú prisťahovalci, cudzinci.

Akú ideológiu budú v tejto situácii podporovať? Akou cestou sa vydajú? Aj už existujúce naše geta? Nevieme si domyslieť? Nevieme dedukovať? Nevieme sa poučiť z cudzích skúseností? Nuž potom musíme čakať kým dorastú a kým zmohutnejú.