durilamichal

Už vyše dvadsať rokov aplikujeme nové ekonomické pravidlá, ktoré nás dovedú k ešte krajším zajtrajškom. Nuž nič proti krajším zajtrajškom, len ma znepokojuje ich trvalé odsúvanie na inokedy, na neskôr.

Aj pokiaľ ide o práve prebiehajúcu krízu, ak si zaspomíname na hlasy najmúdrejších, obrat mal nastať už v roku minulom. A dnes? Vraj obrat nastane už v roku budúcom.

Mne je jasné, že obrat k lepšiemu nenastane ani v roku budúcom, ani v rokoch ďalej nasledujúcich, ale to je vedľajšie. Trápi ma však, že tí, ktorým aj komunikačné média poskytujú najviac priestoru, netušia, že zmena nezávisí od dátumu, ale od čohosi iného. Keby to tušili, hovorili by že obrat k lepšiemu nastane vtedy, keď zmeníme riadenie spoločnosti, keď zmeníme využívanie ľudských aj technických kapacít našej spoločnosti. Týmto sa však niet času zapodievať.

A to ešte nie je všetko. To najhoršie nás ešte len čaká. A keď precitneme, bude už neskoro na akúkoľvek nápravu. O čo ide? Nuž ide o schopnosť, presnejšie o neschopnosť mladých ľudí si zakladať a uživiť rodinu. Zabezpečiť jej uspokojivé bývanie, obliekanie, zabezpečiť plnenie školských povinností, láskavé rodinné prostredie a tomu zodpovedajúcu rodinnú výchovu, teda mamka na materskej, trochu športového vyžitia, trochu kultúry …

Miera nezamestnanosti a miera pracujúcich za nedostatočnú mzdu sú hrozivé. Len si prečítajte inzeráty, v ktorých ponúkajú zárobok až 420 €, vrátane príplatkov a bonusov. Takíto ľudia nie sú schopní uspokojivo uživiť vlastnú rodinu a preto si ju ani nemôžu založiť. A podobajú sa nezamestnaným.

Mnohí, ktorí aj napriek nepriazni podmienok si rodinu založia, zužujú ju na jedno dieťa. Príčinou tohto stavu sú jednoznačne nízke mzdy a nezamestnanosť. Ale práve nízku mzdu chcú udržať všetky slovenské politické elity posledných vyše dvadsať rokov. Všetky ich kroky k tomu smerujú! Častokrát sa preto pýtam, pre koho títo pracujú? Čie pokyny plnia?

Kedysi sa ekonomicko-sociologické teórie zapodievali riešením vysokého populačného rastu v rozvojových krajinách. „Riešením“ malo byť plánované rodičovstvo a najmä antikoncepcia. V konečnom dôsledku sa všetky navrhované opatrenia obrátili proti tým, ktorí ich vymysleli, proti tým, ktorí ich ponúkali. Teda proti Európanom a proti ich americkým potomkom. Ich podiel na počte obyvateľstva trvalo klesá.

Neskôr iní odborníci prišli k záveru, že najefektívnejšie túto úlohu splní prudký ekonomický rast. Možno. Tentoraz však tento „prudký ekonomický rast“ uplatňujú nielen v rozvojových krajinách, ale aj u nás! Lebo aj nás zaradili medzi rozvojové krajiny.

A čo tento prudký ekonomický rast znamená? Prvé výsledky sa už aj dostavili.

Za obdobie posledných vyše dvadsať rokov sa narodilo na Slovensku o zhruba štyristo tisíc (!!) detí menej, ako v porovnateľnom predchádzajúcom období. A nájdeme diskutérov, ktorí povedia, že aj toto číslo je nepresné, keďže vyššiu pôrodnosť vykazuje iba istá skupina Slovákov a že pokles je ešte väčší.

Samozrejmé nájdu sa aj takí, ktorí povedia, že pri súčasnej miere nezamestnanosti je aj táto pôrodnosť vysoká. Nepravda! Všetka zamestnanosť, akákoľvek, je vyvolaná iba ľudskou spotrebou. Menší počet ľudí si žiada menšiu výrobu. Nezamestnanosť je produktom nesprávneho riadenia spoločnosti! Nie jej početnosti! Pokles početnosti spoločnosti bude znamenať ďalší pokles spotreby a teda aj výroby. Nezamestnanosť je celkom iný fenomén. Nezamestnanosť je spôsobovaná zlou organizáciou a zlým riadením a tiež neriadením spoločnosti. Kto by si to však priznal?

Dnes len málo nasvedčuje tomu, že v krátkom čase dôjde k zmene princípov riadenia spoločnosti. Vládni sa budú zubami nechtami brániť. Byť pri válove je pre nich nie zodpovednosť, ale príležitosť! A mnohí nevládni ešte nedočerpali úplatky ktoré už vyplatili, preto tiež nedopustia zmenu. A mnohí jednoducho neznesú život, keby mali žiť ako „hocikto“ iný! Nuž budeme čakať, kým bieda zmohutnie tak, že prerastie v otvorenú nespokojnosť a nepriateľstvo.

Dovtedy však zhoršovanie skladby obyvateľstva a celkového jeho stavu bude ďalej napredovať. Veková štruktúra sa bude zhoršovať do takej miery, že bezradnosť bude najuspokojivejšou známkou budúcich národohospodárskych expertov a finančných analytikov. Vtedy precitnúť už bude naozaj neskoro. Vtedy sa budú ponúkať iné, netradičné riešenia. Neteším sa na ne.