durilamichal

Prežívame obdobie všeobecnej krízy a priznajme že kapitalistickej. To aby si niekto nemyslel tvrdošijne, že iba v socializme bolo zle. Nezamestnanosť v Únii presahuje chápanie zdravého rozumu a nepretržite rastie. Slepí lodivodi vytyčujú smery. Nuž čo. Každý vraj má to, čo si zaslúži. No a my máme nerovnováhu aká tu dosiaľ nebola.

Nerovnováhu medzi objemom produktov na spoločenskom pulte a objemom peňazí na nákup týchto produktov. Nuž a keď sa niečo nepredá, prestane sa vyrábať. A keď sa prestane vyrábať, prestane sa zamestnávať. A keď sa prestane zamestnávať, bude sa zvyšovať sociálna odkázanosť. A keď …

Už som kedysi písal, že na riešenie súčasnej zložitej situácie je potrebné realizovať projekty, ktoré zamestnajú ľudí a budú aj schopné samostatnej ekonomickej reprodukcie. Takéto projekty súkromný sektor nikdy nepripraví. Jemu vysoká nezamestnanosť vyhovuje. Pritom tešenie sa kapitalistov z vysokej nezamestnanosti je veľmi krátkozraké a je obrovskou chybou. Tešia sa z toho, že môžu ukracovať, priam ponižovať ľudí a platiť im oveľa menej než si títo zaslúžia. Možno si neuvedomujú, že tým spôsobujú nerovnováhu. A nemyslia na to, že o pár chvíľ nebudú mať komu predávať svoju produkciu lebo ju nebude za čo kúpiť. Lebo takto postupujú aj ostatní kapitalisti.

Ale nerovnováhu spôsobujú nielen kapitalisti. Ošklbať pracujúcich a kupujúcich v jednej osobe a zväčšiť nerovnováhu môžu aj štátni úradníci a politici, ktorí spreneveria či rozkradnú vybrané dane a odvody. Trvalo nakupujú informačné systémy za troj či viacnásobok ich skutočnej hodnoty, nepotrebné konzultačné či právne služby bez akejkoľvek hodnoty, predávajú majetok štátu pod cenu, používajú štátny rozpočet na vykúpenie kamarátov defraudantov z bánk pod honosným názvom reštrukturalizácia a ozdravenie bankového sektora, resp. na priamu korupciu pod názvom investičné stimuly a td. Väčšina takto spreneverených prostriedkov smeruje do zahraničia. Niekedy ani nedokážu identifikovať, komu peniaze tohto štátu poslali.

K ďalšiemu významnému zväčšovaniu nerovnováhy prispievajú zahraničné kapitálové investície, teda „národnosť“ kapitalistov. Tieto sem prichádzajú nie preto, aby sme my bohatli. To nech je každému jasné. Nemožno donekonečna zatvárať oči pred vývozom ziskov poisťovní, bánk, energetických gigantov, ratingových, strojárenských či elektrotechnických firiem, dokonca mliekarní i vodárenských spoločností, zatvárať oči pred vývozom ziskov do zahraničia platbami za „poradenstvo“ a „služby“ od materských firiem, ktoré ďalej prehlbujú nerovnováhu na domácom trhu. A ako je to naozaj so zamestnanosťou u týchto zahraničných investorov? Už si žiadajú miliónové stimuly aj za to, že nevyhodia ľudí z práce. Alebo nie?

Zjednodušene povedané, Nemci v Nemecku môžu nakupovať aj za zisky nemeckých automobiliek, poisťovní, bánk, strojárni … ktoré tieto dosiahli mimo Nemecka a doviezli do Nemecka. A Angličania, Francúzi či Kórejci to isté, za zisky anglických, francúzskych či kórejských firiem dosiahnutých mimo Anglicka, Francúzska, mimo Kórey. Bodaj by sa im nedarilo lepšie ako Slovákom, ktorí nielenže žiadne zisky nedovezú, ale ešte aj tie vlastné vyvezú a ukrývajú v zahraničí … Pre neekonomov, ide o rozdiel medzi Hrubým domácim produktom (HDP) a Hrubým národným produktom (HNP). V dnešnej politickej situácií EÚ sa to asi nehodí analyzovať. Mohlo by sa ukázať, že niektoré krajiny sú tunelované inými krajinami.

Pochopiteľne, že tieto peniaze v jednej krajine chýbajú. Nielen v obchode na nákup tovaru, ale chýbajú aj v školstve, v zdravotníctve, v sociálnom zabezpečení, v cestnej doprave, v armáde či kamkoľvek sa pozriete. Tieto chýbajúce peniaze zároveň spôsobujú všeobecný pokles produkcie (slabne vnútorný dopyt) a ďalší pokles zamestnanosti. Ak sa spoločnosť neodkloní od tejto cesty, zacykluje sa. A stratí schopnosť riešiť vlastné ekonomické problémy „mierovými“ prostriedkami.

Dopad prelievania ziskov môže byť až taký veľký, že jednej krajine zabezpečí dostatok príjmov a jej ekonomika bude dynamicky rásť, pričom inú krajinu môže tento vývoz ziskov zruinovať natoľko, že ju povedie do ekonomickej záhuby. Jedna krajina bude preto tvrdiť, že deficit ŠR nesmie prekročiť určenú hranicu lebo to ani nie je potrebné, pričom druhej krajine ani desať percentná miera ročného schodku nepostačí na krytie dovtedy bežných a krytých potrieb. Možno by sa mali Gréci aj Španieli (a možno aj Slováci) obzrieť týmto smerom.

Nastal čas, keď je možné veľmi zreteľne vidieť zámery a záujmy privatizácie a investičnej angažovanosti niektorých krajín na privatizácií majetku iných krajín. Prečo túto privatizáciu „svojimi“ kapitalistami všemožne podporujú. Aj pomocou štátnej ingerencie!! Dokonca na privatizácií, rozumej zosúkromnení, sa zúčastnili aj štátne firmy niektorých štátov. A tak sa stalo, že štátnu firmu jednej krajiny „sprivatizovala“ štátna firma inej krajiny … Výsledky sú zreteľne vidieť. Nevidí ich iba ten, kto nechce.

Chce sa mi preto zvolať: Vráťte zisky, dane, odvody a klamlivé platby ľuďom a štátom, ktorým tieto patria! A odstránite tým nerovnováhu trhu a aj krízu! Keďže ale takéto výkriky patria do hlbokej tmy, musím ešte počkať. Len dúfam, že to nebude už tma sociálna …