durilamichal

Dnes je pertraktovaný problém lekárov, ich vzdelania a ich významu pre spoločnosť. Ak budem priamy, tak nemôžem obísť skutočnosť, že aj chlieb je dôležitý pre život. Každého! Nielen chorého. A vari existuje v spoločnosti úcta, či záujem vyplácať chlebotvorcom, chclebodárcom zaručené mzdy? Je vari chlieb menej dôležitý než opatera lekára?

Vo vyspelej spoločnosti poľnohospodárstvo zamestnáva menej ako dve percenta zamestnancov národného hospodárstva. V praxi to znamená, že iba menej ako jeden z päťdesiatich pracuje v poľnohospodárstve. Teda v tom odvetví, ktoré zabezpečuje výživu.

Pre človeka bežného to znamená, že jeden poľnohospodár dorába živiny pre takmer 100 ľudí (lebo pracuje len o čosi viac ako polovica obyvateľov). Ak by sme teda jedli iba raz denne, znamenalo by to, že jeden poľnohospodár denne zachráni 100 ľudských životov, tým, že im dodá potravu (spolu so spracovateľmi zo spracovateľského priemyslu a obchodníkmi). Poznáte lekára, ktorý by sa takýmto výsledkom mohol pýšiť? Že zachráni 100 životov denne? Alebo aspoň jeden ročne?

Ak pôjdeme do extrému, tak zistíme, že v prípade absencie lekára (niektorého, nie každého), príde o život jeden chorý človek, ktorý vďaka lekárovi možno zomrie o mesiac dva neskôr a o 30 tis. € drahšie, než by zomrel bez lekára. A ak prežije, možno nikdy nebude zdravý. Možno to bude trvalý pacient.

Ak si však predstavíme roľníka, toho jednoduchého producenta, pre nás lacných produktov, a jeho absenciu, tak zistíme, že príde o život 100 ľudí, a celkom zdravých! Nie chorých či po havárii! A hneď! Nie o mesiac či dva!

Ktorý je teda pre spoločnosť osožnejší? Kto je teda pre spoločnosť prospešnejší?

A je vari niečo zlé na požiadavke, aby ten, čo si viac cení prácu lekára než chlieb, nech si ju aj zaplati? Podobne ako ten, čo si váži chlieb a kupuje si ho za svoje?

Budeme si aj naďalej vážiť tých, ktorí vďaka vzdelaniu, spoločenskému postaveniu a schopnosti propagovať sa, nás budú oberať aj o posledné istoty (ktoré máme predplatené), nedodržia spoločenské a zaplatené zvyklosti (poistenec má nárok na to, čo si poistením zaplatil)  a dokážu nás odovzdať do správy exekútorovi (lebo nemáme zaplatený preddavok na prípadnú budúcu potrebu), alebo otvoríme oči?

Nečakám to od všetkých, lebo otvoriť oči, na to v tomto svete treba odvahu!