durilamichal

Preto má denacifikácia nebezpečné dlžoby. Od skončenia druhej svetovej. Vtedy sa vina zvalila na 12-tich odsúdených na trest smrti a troch na doživotie. Dnes doba pokročila a za „všetko“ je zodpovedný Hitler. Výborne!

A 20 až 30 miliónov nemeckých nacistov si mohli a môžu obliecť rúcha nevinnosti. Ako v texte jednej pesničky, „ľahký smútok na tvári, hlboký v srdci smiech“, nacizmus ostal nedotknutý. Lebo všetci si len plnili povinnosti. Neuveriteľnéééé …

A dnes máme možnosť sa čudovať tomu čo sa deje v mediálnom a politickom prostredí mnohých spoločností. A prijímať nové a nové projekty na zabránenie šíreniu hoaxov …, neprávd …, teda tvrdení, ktoré sa nepáčia vládnucim elitám. A míňať na to peniaze daňových poplatníkov. To sa žije, … „nech to trvá večne“

Ale nie iba v Nemecku. Lebo podobné či totožné zverstvá (bez súdenia zvierat) sa konali aj mimo Nemecka. Aj Slovenské elity si upevňovali svoje pozície už po skončení vojny, aj počas trvania socializmu, zvaľovaním viny na prezidenta Jozefa Tisa. Ale ani v tomto prípade sa nepoukázalo na všetkých „zúčastnených“. Zúčastnených na činoch proti ľudskosti.

A dodnes tu máme hrdinov SNP, ktorí sa vzopreli príkazom elít, aj obhajcov fašistického štátu, ktorí urážajú účastníkov SNP i celý jeho odkaz.

Takéto prípady môžeme vidieť v celej Európe. Či už to budú diktátori ako Josif Stalin, Benito Mussolini, generál Franco, či Miklos Horthy.

Prečo na to poukazujem?

Lebo ani Hitler, ani Tiso, ani ostatní sa nenarodili ako Führer či prezident. Všetci boli do svojich vrcholných pozícií vytlačení väčšinovou, a obvykle obrovskou podporou svojich stúpencov, svojich oddaných podporovateľov. Svojich najbližších spolupracovníkov, šíriacich ich politickú jasnozrivosť a vysoký ich morálny kredit. Teda tých, ktorí takúto politiku, takéto riadenie spoločnosti a štátu podporovali, a chceli! Boli ich milióny!! A kam sa podeli ??

No nikam! Iba zmenili slovník! A to čo vidíme dnes, nie je nič iné, iba dôsledok neporiadneho vysporiadania sa so situáciou. Dôsledok neporiadneho vysporiadania sa s nacizmom. Áno, s nacizmom. Preto sa nedivím plánom odporcov nacizmu na požiadavku dôslednej denacifikácie. Takej dôslednej, aby sa nacizmus nedokázal opäť etablovať v živote spoločnosti.

To neznamená len dôsledné eliminovanie nacistických činovníkov a ich stúpencov, eliminovanie nacistických postojov, ale aj nastolenie pravidiel, podľa ktorých si nebude nik nárokovať na zmenu politiky zavraždením zvoleného predstaviteľa politiky, násilným štátnym prevratom, či šírením výziev na „dehumanizáciu“ prívržencov inej politickej strany.

Preto moja výzva znie:

Nezvaľujte vinu na jedinca, ktorý sám by nič nedokázal a neosobujte si takýmto spôsobom právo cítiť sa nevinný, cítiť sa nezúčastnený. Lebo je to len prejav oportunizmu a hľadanie si svojho vlastného, osobného pohodlia. Majte myseľ i sluch otvorené a stavajte sa k dianiu v spoločnosti angažovane. Aby ste nemuseli už nikdy zvaľovať vinu za nedobré smerovanie a za nedobrý stav spoločnosti na jednotlivca, ktorý sám by nič nedokázal! Celkom nič!