durilamichal

Utorok: z rozhlasových správ RTVS sa dozvedám, že niekoľko škôl v Košiciach spustilo program Druhý krok, ktorý má pomôcť eliminovať agresivitu detí a agresivitu na školách. Samozrejme, že si je nutné k tomu zakúpiť projektovú brožúru z vyspelého Západu za pár stoviek a zorganizovať školenia dotknutých učiteľov, možno tiež lektormi z vyspelého Západu, aby sa projekt mohol realizovať vo svojej plnosti.

Utorok o týždeň skôr, 28. Októbra. Naša tenistka v správach toho istého rádia sa chváli po víťaznom zápase, že je spokojná s tým, aká bola agresívna lebo aj preto vyhrala.

Nuž nebolo to prvýkrát, čo som bol nútený počúvať v správach zo športu o agresivite. Vždy som si však myslel, že šport je o inom. Agresivitu som vždy vnímal ako prejav násilnej činnosti. Či v krčmovej bitke alebo vo vojne, či medzi nespratnými tzv. fanúšikmi. Ale v športe? Kde existujú pravidlá a rozhodcovia?

A tak neviem čo si mám myslieť o agresivite spomínanej tenistky. To akože počas zápasu na ňu pľula a hádzala jej do tváre antuku? Alebo pri vychádzaní zo šatne jej kopla do členku a pichla prstom do oka?

Ale nielen od samotných športovcov to počúvam. Oveľa častejšie sa o potrebe agresivity dozvedám od športových komentátorov. A opäť z toho istého rádia. Často mi pripadajú, že sú ňou posadnutí. Alebo nevedia o čom hovoriť alebo im ešte nikto neposkytol agresívnu príučku. A tak zamorujú mediálne prostredie výplodmi uschýnajúceho umu. Ale občas sa k nim pridajú aj tréneri. Nuž čo. Asi ich zato chvália. Možno preto dva dni po, teda vo štvrtok zo zápasu basketbalistiek, opäť.

O športovom zápolení som mal vždy predstavu, že toto môže byť poznačené vysokým dôrazom či dôraznou hrou, keď sa súperi nevyhýbajú ani telesnému kontaktu, v športe, v ktorom to je dovolené. Alebo že športový výkon môže byť poznačený vysokou bojovnosťou, keď hráč žiadnu situáciu nevzdáva a ide do súbojov na pohľad prehratých. Ale agresivitu? Načo by tam boli rozhodcovia? A pravidlá?

No nielen o športe koluje agresivita. Rád si pozriem i vypočujem motoristické relácie. A čuduj sa svete, aj tam vládnu agresívne tvary áut. Tiež by som čakal, že auto môže mať tvar ľúbivý, moderný, športový či dynamický – aerodynamický. Ale agresívny?

A tak sa zamýšľam, či tieto prejavy sú iba dôkazom toho, že agresívni ľudia sa pretláčajú do popredia v určitých odvetviach spoločenského diania alebo je to aj dôkaz absencie zdravého rozumu niektorých jedincov, ktorí sa už pretlačili? A zároveň aj dôkaz nevhodnej tolerancie tých ostatných voči nim?

Mám na mysli ich šéfov. Sú vari málo agresívni a preto nedokážu zjednať nápravu? Preto som plný rozpakov zo snahy košických škôl. Sú z inej krajiny? Alebo sú rozhodnutí vzoprieť sa nerozumu aj za cenu úplného vyčerpania sa?