preto, aby sme všetci videli, čoho sú ľudia schopní, čoho sme schopní. Aby sme videli pravdu o ľuďoch, pravdu o sebe.
Kričali hosana synu Dávidovmu, ale po zákroku politikov kričali ukrižovať ho. Sudca, správca a vládca spoločenstva, Poncius Pilát, povedal: vinu na ňom nenachádzam, ukrižujte ho. Takí sú ľudia, takí sme my.
Keby nezomrel na kríži, najhanebnejšou a najhoršou smrťou, určenou pre najhorších zločincov, nik z ľudí by sa k vlastnej zodpovednosti nemal. Všetci by hlásali, že ho iba skúšali, lebo chceli, aby im zjavil pravdu o svojom božskom pôvode. Všetci!
A všetci by po vzore politikov, o sebe hlásali, že sú predsa ľudia. Čestní a mysliaci. Ktorým najviac záleží na ľudskosti, mieri a ochrane ľudských práv.
Preto musel zomrieť. Aby všetci videli akí skutočne sú. Aby všetci naveky prišli o výhovorky. Aby sme všetci prišli o výhovorky. O výhovorky, ktorými začal už Adam, prvý človek a pokračovala Eva, prvá žena.
A čoho sú ľudia schopní, môžeme už aspoň desať rokov pozorovať na Ukrajine a na počinoch okolo Ukrajiny. Kde je pravda? Kde je ľudskosť? „Hasenie“ požiaru benzínom a pušným prachom? Budovanie mieru nenávisťou a zabíjaním? Súžitie so susedom budované na inštrukciách zradných, cudzích politikov a cudzích vojsk? To je dnešná ľudskosť. Dnešná česť.
Preto musel zomrieť. Nie preto, žeby to Jeho nebeský Otec chcel. Ale preto, aby sme všetci naveky prišli o vlastné, krivé zrkadlá. A uvideli pravdu. A lásku. K Otcovi i k bratom a sestrám.