Slovenskí neschopáci a s nimi aj celé Slovensko rieši z času načas problém dvojitého či viac početného občianstva. Raz má navrch obava zo straty obyvateľov Slovenska inokedy obava zo strany iných krajín. V prípade Slovenska obava zo strany Maďarska.
Pre mňa sú tieto postoje úbohé a veľmi eurofóbne. Áno eurofóbne. Ako všetky fóbiou trpiace postoje voči ktorejkoľvek európskej krajine. Lebo pred nami vyvstáva príťažlivejšia vízia, vízia Európa. A nielen po Ural, ale vďaka spoločnosti za Uralom, aj po Vladivostok. A v tejto vízii nemôže mať miesto žiadna eurofóbia. Ani maďarofóbia.
Ako teda vyriešiť všetky problémy s dvojitým či viac početným občianstvom? Veľmi jednoducho.
Každý občan má právo získať občianstvo iného štátu. V takomto prípade je však povinný v dostupných lehotách informovať príslušný úrad Slovenska o svojom úmysle. V prípade úspešného zisku občianstva iného štátu, bude občan o tejto skutočnosti povinný informovať príslušný úrad už v skrátenej lehote, napríklad do 60 dní. V tomto prípade už budú stanovené aj vcelku likvidačné pokuty za nedodržanie tejto povinnosti.
Prečo? Lebo iný zákon bude stanovovať, že držiteľ iného štátneho občianstva, než slovenského, nebude môcť pracovať v štátnej správe. To znamená: v armáde, polícii, súdnictve, prokuratúre, v úradoch štátnej správy (ministerstvá, krajské či okresné úrady) ani v ostatných štátnych inštitúciách. V niektorých prípadoch by mohla existovať možnosť udelenia štátneho súhlasu na výkon funkcie takémuto občanovi, ak sa to ukáže ako opodstatnené.
Tým by boli vysporiadané všetky obavy fóbov aj legitímnych organizátorov a manažérov štátu z negatívnych či ohrozujúcich vplyvov. A v ostatných sférach života spoločnosti by to nemalo spôsobovať žiadny problém. Veď je to takto už dnes. Možno skôr prínos, pokiaľ by iné občianstvo bolo z ďalšieho európskeho štátu. A všetci občania Slovenska by si slovenské občianstvo zachovali.
Ale aby sa to podarilo, je potrebné sa pozerať na Európu z výšin lietajúcich vtákov, nie z pohľadu v prachu sediacich žiab.