Už koľký krát znova a znova obohacovanie propagandy o jedinej možnosti zabezpečenia staroby a o jej nutnosti, zmeny zákona o investovaní šporených prostriedkov, zmeny pravidiel o vstupe a výstupe z tohto „suprového“ pilierového biznisu a dnes dokonca už aj napomínanie zodpovednosti sporiteľom na dôchodky, za ich rozhodnutia o investovaní šporených svojich prostriedkov.
Napomínanie zodpovednosti za rozhodnutie o správnom investovaní, doplnené zákonom, ktorý musí konať, keď nekoná sporiteľ. O čo tu ide??
Nuž v prvom aj poslednom rade o obhajobu dôchodcovských spoločností – ich majiteľov, o zbavovanie ich zodpovednosti za očakávaný neúspech! Áno, to je rozhodujúce a jediné. Ostatné úkony tomu len majú napomôcť.
Teda: finanční machri nevedia investovať správne, preto má byť zodpovedný sporiteľ. Teda tí finanční machri, ktorí celé dni a roky nerobia nič iné, iba sledujú vývoj a dianie na finančných trhoch, tí nevedia! Nech rozhodne napríklad šofér, predavačka, murár, montážnik najmodernejších aut či vynikajúci učiteľ chémie alebo fyziky. Nech rozhodne on. Lebo finanční machri, ktorí za to berú nemalý plat, nevedia! Oni nevedia, na to je šofér!
Pritom ten šofér či učiteľ aj tak nemá dosah na to, čo finanční machri urobia. Ten učiteľ iba prevezme zodpovednosť za to, že to on sa tak rozhodol. A v prípade akéhokoľvek neúspechu to bude vždy on. Raz sa rozhodol nesprávne, inokedy sa rozhodol v nesprávnom čase. A je to on, kto je zodpovedný. Nik iný! Môže sa tešiť, ako si idú dôchodcovské spoločnosti „nohy polámať“ aby mu nahonobili čo najväčší výnos.
Aby dôchodcovským spoločnostiam – ich majiteľom a ich finančným machrom bola pozícia ešte viac uľahčená, prichádza zákonné ustanovenie, že keď nekoná učiteľ, tak finanční machri budú konať, lebo zákon im to ukladá. No super. Lebo za zákon samozrejme tiež nik nezodpovedá. Ani zákonodarca.
Takže sporitelia si majú veľkoryso platiť svojich správcov, ktorí nevedia, a sami niesť zodpovednosť za ich, maklérske rozhodnutia. Za rozhodnutia, na ktoré tak ako doposiaľ, nemajú a nebudú mať žiadny dosah.
Čo by sa stalo keby?
Keby každá dôchodcovská spoločnosť bola povinná záväzne sa vyjadriť vo svojej prezentácii k opodstatnenej požiadavke, že zabezpečí rast úspor klienta minimálne na úrovni inflácie?
Nie potvrdiť že zabezpečí, ale iba či prijíma tento záväzok. V prípade že ho neprijíma, by dôchodcovská spoločnosť bola povinná toto uviesť vo svoje prezentácii na „hlavnej“ stránke, že tento záväzok neprijíma. A bodka.
Pre každého klienta by to bola vecná, praktická a aj dôležitá informácia. A dôchodcovská spoločnosť nech potom investuje ako chce, ako najlepšie vie. A nech nepodporuje ani zákonné ani iné opatrenia na zbavenie sa vlastnej zodpovednosti a jej prenesenie na predavačku či učiteľa alebo na zákon. Veď kto iný by mal rozhodovať o umiestňovaní investície a niesť za to zodpovednosť, než ten, kto sa tým živí?? Kto sa tým pýši?? Kto za to poberá odmenu?? Kto tvrdí, že iná možnosť neexistuje??