Posledné asi dva dni sa na nás rinie správa, že Rusko stráca vďaka sankciám EÚ 160 mil. € denne. Je to náš „úspech“ a horšie ešte len príde. Teda ešte horšie pre Rusko. Rada to opakuje aj Ursula von der Leyen, predsedníčka vlády našej Únie. Ekonomickej Únie.
A to je akože úspech?
Ak si to rozmeníme na drobné, tak pri dennej mzde, nech 100 €, to znamená, že 200 tisíc pracovníkov prišlo o prácu. To dá 20 mil. € denne. Ostatných 140 mil. € denne nech sú ostatné, energetické a hmotné náklady.
Takže krajina, ktorá zrazu nemá prácu pre 200 tis. ľudí, ich môže presunúť napríklad do zbrojného priemyslu. Tam môžu vykonávať práce potrebné pre produkciu granátov, bômb, kanónov, tankov, dronov, rakiet, výbušnín, streliva, súčiastok atd. atd. Zbrojný priemysel môže fakčiť na štyri zmeny bez prestávky, bez dovolenky. Alebo ich môže naagitovať aj všetkých rovno na vstup do armády. Ktorej príslušníci aj ich rodiny sú veľmi slušne zabezpečení.
To akože bude lepšie?
Na druhej strane to znamená, že EÚ nemá a ani nepotrebuje ekonómov národohospodárov, ktorí vidia súvislosti hospodárskej či ekonomickej reprodukcie? Ktorí ukážu „laikom“ aj „slepcom“ EÚ aj takéto súvislosti?
Pani Ursula, ako Nemka, nevie, že to bola katastrofálna hospodárska situácia Nemecka v období medzi vojnami, spôsobená aj drastickými reparáciami po I. svetovej, ktorá viedla k rozpútaniu vojny II. svetovej? Že Nemecko nenašlo v tom čase žiadne lepšie východisko zo svojej hospodárskej situácie?
A načo sú tam tí ostatní pochlebovači? Nato, aby boli jednotní? Oni to tiež nevedia? My to máme dávno za sebou. A vieme, že to nebolo dobré. Tá jednota. Takže sa potrebujú aj oni poučiť na vlastných chybách? A „východnejší“ od Nemecka si ich potrebujú zopakovať?