Pani Čaputová vo svojom prejave pred poslancami Ukrajiny v Kyjeve uviedla: „Hitler pred začiatkom druhej svetovej vojny odkázal svetu, že slobodné a demokratické Československo nepatrí do jeho plánu novej Európy“. Neviem kedy, kde presne a komu to Hitler povedal, lebo zdroj pani Čaputová neuviedla, ale som zaskočený tým, že v tomto čase a v tejto situácii prišla na Ukrajinu s poukázaním na plán Hitlera. To pre úspech svojho prejavu potrebovala inšpiráciu priamo od Hitlera?
Ak už chcela Ukrajincom pripomenúť odkaz skutočného vojvodcu, mohla čerpať z postojov nášho prezidenta, armádneho generála Ludvika Svobodu, ktorý osobne prešiel bojmi druhej svetovej a osobne zažil bezmedzné zabíjanie nevinných. Prezidenta, ktorý pri obsadení CS zvolil rétoriku, ktorá zachovala mier. A dnes aj vďaka jeho postoju, keď vyzval ostatnú spoločnosť k pokoju a rozvahe a išiel osobne sám s najbližšími spolubojovníkmi dojednať pokoj zbraní, môžeme konštatovať, že všetci sme to prežili, všetci sme tu. Iba Varšavská zmluva, ktorej vojská nás obsadili, tu už nie je! Toto považujem za víťazstvo! Bez zbytočných strát na životoch nevinných občanov. Pritom nezabúdam, že aj u nás boli mŕtvi, ktorých mi je ľúto. Aký to rozdiel oproti vojnovým štváčom a dopadom ich rozhodnutí a ich angažovaných prejavov!!
Alebo by som chápal, keby pani Čaputová čerpala a šírila poučenie zo zdrojov Jána Pavla II, napr. z jeho Evanjelia života, ktoré prekypuje ľudskosťou, láskou a úctou k ľudskému životu a jeho ochrane. Prekypuje potrebou a chválou úcty ku všetkým ľudským právam a láskavými napomenutiami, ktoré nútia človeka čitateľa polepšiť sa a rešpektovať práva druhých. Myslím, že skôr takéto napomenutia by pomohli uchrániť ľudské životy v momentálnej situácii. A boli by počúvateľné všetkými poslucháčmi „dobrej vôle“, bez rozdielu na ktorej strane konfliktu sa nachádzajú. Ale asi pani Čaputovej a jej parťákom o ochranu ľudského života nejde ani v poslednom rade.
A jej tvrdeniu: „Slováci poznajú tento scenár veľmi dobre“, chýbalo vari už iba zvolanie, že aj jej politickí predchodcovia v slovenských úradoch, sa v ňou spomínaných časoch pridali na stranu Hitlera … Práve toho, z ktorého odkazu čerpala. Aké odporné a paradoxné!
A auditórium, ktoré sa jej predstavilo a predviedlo, bolo skôr súce na obecenstvo náhlej dedinskej stretávky. Aj preto dorazila sotva polovica pospolitosti. Som si istý, že keby vystúpila na „Miletičovej“, zažila by oveľa prezieravejšie a distingvovanejšie publikum. Ale vybrala si sama.
Zároveň nedokážem nespomenúť jej osobný prínos na súčasnom dianí, keď za predošlé roky, či už vo funkcii prezidentky či politickej aktivistky, som ani raz nezachytil z jej strany výzvu voči Ukrajine, aby sa táto pričinila o naplnenie Minských dohôd (z roku 2015). Dohôd, ktorých realizátorom mala byť Ukrajiny a záštitu nad procesom ponúkli a prevzali Rusko, Nemecko a Francúzsko, v koordinácii s OBSE. Dohôd, ktoré mali skončiť s nepokojmi na Ukrajine a zabrániť zhoršovaniu vzťahov. Vnútorných, aj s Ruskom.
Zato už jeden jediný (!) deň po spustení tohto konfliktu, 25.2.2022, priam víťazoslávne vyhlásila, že za tejto situácie Minské dohody nemôžu byť naplnené! Chýbalo len zvolanie trikrát hurá! Priam neuveriteľné! Neuveriteľné, koľko pokrytectva, až zákernosti a neúcty k ľudským právam, vrátane k právu na holý ľudský život, sa do jedného človeka zmestí.