V živote spoločenskom, politickom či hospodárskom sa stretávame s rôznymi osobami. Vďaka médiám veľmi často aj s nespratníkmi, škodiacimi spoločnosti, spravodlivo odsúdenými a po zmene politického režimu s tými istými avšak už utláčanými, nespravodlivo odsúdenými, príkladnými občanmi. Nuž ťažko byť v modernej spoločnosti dostatočne prezieravý.
Z hľadiska rodinného života sa stretávame s osobami slobodnými, vydatými / ženatými aj s rozvedenými. Z pohľadu tendencií vývoja by mali byť rozvedení tí najmodernejší, najpokrokovejší, lebo oni zaznamenali najdynamickejší nárast. Ibaže mne sa to nezdá a ani mi to „nesedí“.
Viem, že aspoň raz rozvedených sú zhruba jedna tretina, teda významná časť, preto aj odozva bude tomu zodpovedať. Nuž s tým sa musí počítať. Ja však myslím na iné.
Ak s odstupom a s odosobnením pozerám na rozvedeného – rozvedenú, teda stav, nie osobu, tak mi pripadajú, že v živote čosi zorali. Nevhodne. Nie tak ako chceli. Pritom išlo a ide o ich najosobnejšiu záležitosť. Ako je možné, že svoje najvlastnejšie záujmy dokázali a dokážu takto zmrviť, či zničiť? Nepripájajte sem prosím tvrdenia, akí ste výborní kamaráti po rozvode. Na mňa to neplatí.
A tak mi prichádzajú na um otázky typu ako:
Vo všetkých spomenutých činnostiach je nutné manažovať ľudí. Áno ľudí. To najdôležitejšie čo každá spoločnosť, firma či rodina má. Je vhodné aby ľudia, ktorí nezvládli seba či udalosti sebe najbližšie, manažovali kohokoľvek iného? Aby ten kto nezvládol svoje najintímnejšie záležitosti, ku ktorým sa sám odhodlal a podujal, a pri výkone ktorých sklamal a častokrát aj ublížil mnohým najbližším, rozhodoval o životnom smerovaní či pracovnom raste kohokoľvek iného? Aby rozhodoval o ustanoveniach zákonov?
Pritom si plne uvedomujem, že za všetky rozvody môže „ten druhý“.
Viem, že takýmito otázkami či zvolaniami problém rozvodov neodstránime ani nevyriešime. Ani nezmeníme pracovno–spoločenskú angažovanosť rozvedených. Myslím však, že pri náročnejšom posudzovaní predpokladov kariérneho rastu či politických ambícií uchádzača, napríklad aj z pohľadu rodinného stavu, by si jednotlivci vo väčšej miere uvedomovali dopad dodržania svojich vyhlásení či sľubov aj na spoločenské a kariérne uplatnenie. A aj preto by pristupovali aj k manželstvu zodpovednejšie. Rovnako už pred vstupom doň i v čase jeho trvania.
Naša moderná spoločnosť však práve toto zakazuje. Lebo otázkami na rodinný stav by boli porušené osobné a kariérne práva kohosi … O osude, pracovnom či spoločenskom, teda aj zákonodarnom, by však mali rozhodovať v prvom rade ľudia spoľahliví, ľudia ktorým možno plne dôverovať. Ľudia, ktorí dodržiavajú dohody, ľudia, ktorí sú ochotní a schopní prekonávať prípadné prekážky, ktoré sa im postavia do cesty.
A ako týchto ľudí nájsť? Zakazovaním otázok? Zakazovaním zistiť aké skutočné výsledky dosiahol kandidát? V profesnom či osobnom živote? Aká je jeho skutočná motivácia zaujať ponúkaný post? Vari osobný život nehovorí nič o postojoch kandidáta? O jeho osobných vlastnostiach? O jeho osobných preferenciách? Tak prečo je práve toto zakázané vidieť a vnímať? Preto, lebo si to želá anonym, upatlaný na nevhodnej pozícií? Veď rozhodovanie a riadenie vybraného manažéra či politika osobne ponesú všetci v jeho dosahu. Nie upatlaný anonym!
Vhodné nastavenie posudzovania odborných, profesných a ľudských vlastností povedie z dlhodobého hľadiska k tomu, že všetci, počnúc žiakmi základných škôl, si budú lepšie uvedomovať, že čestnosť, zodpovednosť a korektnosť je pre život potrebná a užitočná. A budú sa aj usilovať túto vlastnosť si pestovať. A toto nemôže byť pre žiadnu spoločnosť bez úžitku. Preto je žiadúce takéto pravidlá bez zbytočného odkladu nastaviť.
Neodsudzujem rozvedených, lebo už sa tak stalo a sami si nesú dôsledky. Niektorí dokonca získali „lepšieho“ partnera či partnerku a neprijmú žiadnu kritiku. Čo tam po ostatných. Ale, nazdávam sa, že je lepšie nastaviť v spoločnosti také pravidlá, ktoré povedú k zmenšeniu nežiadúcich „excesov“, než sa vyzbrojovať nezáujmom a radšej zatvárať pred nimi oči.
Preto, ak budete kamsi kandidovať, predstavte sa! A nebojte sa a nič neskrývajte! Najmä nie, či dodržiavate sľuby alebo klamete. Ničoho sa neobávajte. Sme predsa moderná, demokratická a pokroková spoločnosť.