Už na šiesty deň vojny, sa Západ po dvadsiatich piatich rokoch dozvedel, že zlodeji sú zlodeji a majetky, ktoré vlastnia, sú z nakradnutého. Bomba! Ako vojna otvára niektorým zadubencom oči i rozum.
V tej súvislosti si spomínam na Vietnamca, uneseného vraj cez Slovensko, že mu hrozil vo Vietname nespravodlivý súd. Vo Vietname, v ktorom denne prebieha snáď dve tisíc súdnych konaní, hrozil nespravodlivý proces iba tomu jedinému, ktorého vietnamské úrady obvinili, že ukradol Vietnamu desať miliónov US dolárov.
Iným zadubencom, ktorí majú dokonalé zákony pre utečencov čakajúcich na francúzskom brehu, a kvôli ktorým sa permanentne škriepia s Parížom, vojna tiež otvorila oči. A títo začali vyzývať svoju vládu k zmene legislatívy, lebo spoznali, že existujúca znemožňuje utekajúcim Ukrajincom pricestovať do UK. A čože? Že by rasizmus? Alebo nacizmus?
Zelenskij bol vraj dobrý komik. Ale ako prezident doviedol krajinu do vojny. Jasné, že nie jeho vinou. Ale akože ináč. Spomínam si na 68. Vtedy na neustále opakovanú výzvu generála a prezidenta Svobodu: „zachovejte klid a rozvahu“, sme prečkali boľševizáciu až do dnešných dní. Viem, že dnes ide o de-nacifikáciu. Teda opačný smer. Ale …
Ešte pred pár dňami, si niektorí „hrdinovia“ mysleli, že Rusko nemá právo nám klásť otázky o bezpečnosti vlastnej krajiny. Preto naši geroji rozhodli o dodávke ďalších zbraní a vojsk k hraniciam Ruska. Mysleli si, že Rusko ohne chrbát a oni na ňom budú drevo rúbať. Lebo nám sa to páči a sme v tom jednotní!
Nuž také niečo si môže myslieť naozaj iba tupé hovädo. Iba veľmi tupé hovädo. Preto sa dnes deje to, čo všetci ľudia so zdravým rozumom predpokladali. K žiadnemu inému vyústeniu toto dospieť nemohlo. Rusko totiž nie je nejaká slovenská Horná – Dolná. Je to vojenská, atómová a vesmírna veľmoc. Je to veľmoc, ktorá jediná dokázala zvrátiť vývoj druhej svetovej vojny.
Ale akoby nám ani terajšia realita nestačila. Pravdepodobne už nesúci, penzionovaný generál nechápe, načo Rusi obsadili nefunkčnú atómovú elektráreň. Čo z nej majú. A tento rozum bol veľmi dobrý pre rozhľadených žurnalistov, ktorí snahy o obsadenie inej atómky považujú za nepochopiteľnú hlúposť a trestuhodný hazard. Nikomu z týchto „premúdrených“ a za „múdrosť“ platených ani na um nepríde, že Rusi musia okrem vojenských cieľov ochrániť aj atómové zariadenia (a mnohé ďalšie) pred ukrajinskými či cudzími teroristami a diverzantmi, lebo každé akékoľvek ich poškodenie pripíšu západní, teda naši, majitelia rozumu a pravdy na vrub Ruska a označia to aj za jeho úmysel.
Zdá sa dokonca, že naši mudrci nepotrebujú žiadnu realitu, žiadnu vedomosť. Oni si vystačia so svojím subjektívnym idealizmom. Existuje len to, čo oni chcú. A tak propagujú príchod bojovníkov do cudzineckej légie, aby bojovali za Ukrajinu. Už aj politici zvažujú udelenie súhlasov a amnestií.
A nikomu z nich nedochádza, asi je vojna od nich ešte stále veľmi ďaleko, že Ukrajina povolala do armády celkom cez osem miliónov mužov od 18 do 60 rokov. Bola by to najväčšia armáda na svete. A do tejto armády ešte chcú doplniť väzňov, ochotných bojovať proti Rusku. To nikomu nedochádza, že v manévroch Ukrajiny čosi škrípe? Že nie je možné, aby osem miliónov vojakov bolo málo? Alebo bude pravda kdesi v pochybnostiach, či Ukrajinci sú ochotní bojovať za Ukrajinu? Za túto Ukrajinu?
A keďže Slovensko sa stavia veľmi rozhodne proti Rusku, bolo by správne pripomenúť, že Slovensko pod vedením gen. Štefánika bojovalo proti Rusku už na začiatku minulého storočia, počas prvej svetovej. Pritom Rusko bolo vtedy spojencom Francúzska a Británie. A menové zlato ruského pokladu, ktoré slovenské légie vtedy prevážali sa doposiaľ nenašlo.
Pripomenúť, že aj počas druhej svetovej, sa fašistické Slovensko po boku Hitlera postavilo proti Rusku. Slovenská vláda vypovedala vtedy vojnu Sovietskemu zväzu a slovenskí kňazi a biskupi požehnávali tanky, kanóny a strelivo, aby lepšie zabíjali obyvateľov ZSSR. A dnes Rusko chce de-nacifikáciu! Slovensko sa toho bojí?
A po dnešných zákazoch nepravdivých a nesprávnych informácii pripomenúť aj to, že aj vtedy, keď Červená armáda postupovala k Berlínu, tiež bolo zakázané počúvať rádio Moskva (ten paradox) či rádio Londýn.
Slovensko, vrátane politikov, teda nemá ďaleko od nenávisti voči Rusku a možno ani od podpory fašizmu. Nezabúdajme na to. Lebo je takmer isté, že Rusko na to nezabudne. Ani Google, čo je možno ešte horšie.
Celkom na záver sa mi chce ale povedať, že mi veľmi chýbajú také výzvy obom bojujúcim stranám, ako napríklad: Zastavte boje tam kde ste a dajte priestor rokovaniam. Slepotou opantaní lodivodi radšej dodajú ďalšie a ďalšie zbrane a strelivo. Aby bolo menej utrpenia, menej zabitých a menej smútku. Asi je aj od nich vojna stále ešte príliš ďaleko.