Sme vari denne zaplavovaní informáciami o tom, aké sankcie príjme Západ, a teda aj my, proti Rusku, ak ono zaútočí na Ukrajinu. Dá sa povedať, že z ničoho nič, zrazu je tu hrozba zo strany Ruska voči Ukrajine. Naozaj? A prečo vlastne?
Určite tomu nerozumiem správne, ale mne sa zdá, že to Ukrajina sa rozhodla zaútočiť na neuznané vzdorovité republiky Donecko a Luhansko. Použiť armádu voči svojmu štátu. Už pred asi pol rokom Kijevskí „humanisti“ hrdo a hodne nahlas hrozili, že to vyriešia silou. A tento čas zrejme nastal.
Ale čo nečakali, že obďaleč miesta plánovaného útoku sa rozmiestnia aj obrancovia plánovaných obetí. A dostali strach. Velitelia aj radoví vojaci! Aj najbojovnejší prezident. Boja sa a útok odkladajú.
Avšak poradcovia Kijevských „humanistov“ sú nedočkaví a ženú ich do útoku dávno naplánovaného stoj čo stoj. Oni sa ale boja a čím ďalej viac! Poznajú odhodlanie ruských vojakov! Čo s tým?
Nuž treba im dodať odvahy! Treba ich ubezpečiť, že Rusko sa neodváži pomáhať neozbrojeným civilistom, keď mu to zakážeme pod hrozbou neuveriteľných, tých najhroznejších sankcií. A keď na Rusko budú vrieskať a štekať aj všetci mediálni činovníci, ktorí si ináč na živobytie zarobiť nedokážu. No už len toho sa Rusko zľakne. Cha, cha.
Akoby sme zabudli, že Rusko počas celej éry Sovietského zväzu žilo a aj teraz žije pod hrozbou všetkých možných aj nemožných sankcií a pod ich reálnym tlakom. Akoby sme zabudli, že Rusko vždy dokázalo ochrániť svoje záujmy. A nielen svoje!
Akoby sme nevideli, že Rusko dnes nepotrebuje žiadny útok na ukrajinské ciele, keďže tieto sa sami rozpadávajú … Akoby sme nevideli, že Ukrajina nepotrebuje vojnu vo svojej krajine, že má iných, rozumnejších starostí vyše hlavy. Akoby sme nevideli, že Ukrajina je do toho hnaná cudzími záujmami. Záujmami, ktorým je jedno ako také rinčanie zbraní skončí. Stačí im, ak sa napáchajú čím väčšie škody a medzi ľudí sa vkliní nenávisť.
Áno, nenávisť. Lebo za týmto humbugom sú nenávistní zlí ľudia. Iné pomenovanie mi nenapadá. Iba: Zlí ľudia!