Obchod je prevádzková činnosť, ktorú nemožno nazvať nepretržitá. Teda bežná prevádzková činnosť. Nedeľa je u nás dňom pracovného pokoja, čo znamená, že žiadna pretržitá prevádzka nemusí pracovať. Jednoducho, život sa bez nej zaobíde. Iná je situácia v prevádzkach, ktoré sú svojou podstatou nepretržité. Či už doprava, zdravotníctvo, dodávky energií … A organizácia chodu spoločnosti má svoje pozitíva aj v tom, že túto organizáciu určuje. Napríklad školstvo, štátna správa, ale aj obvodný lekár …
V normálnej krajine a spoločnosti je príplatok ku mzde za prácu vo sviatok na úrovni sto percent. Aj u nás to platí, ale iba pri štátnych sviatkoch. Ale nie z minimálnej, ale zo skutočnej mzdy daného pracovníka! To je v dnešných spoločenstvách, ku ktorým sa hlásime štandard.
Avšak nie je nijako odôvodnené, nútiť pracovníka, aby nedeľu podceňoval oproti inému sviatku. Nedeľa je predsa deň (u nás nedeľa, inde je to iný deň), keď ČLOVEK by sa mal pozastaviť a popremýšľať, čo to spravil za uplynulých šesť dní, či to nešlo urobiť lepšie. A možno aj ekologickejšie. Príplatok sto percent je logicky samozrejmý teda aj za nedeľu.
Ak podnikateľská sféra, či spotrebiteľská verejnosť chce podnikať a nakupovať v nedeľu, nech tak robia. Naša pospolitosť je dosť tolerantná a nebude sa pohoršovať ani protestovať. Je však nutné (!!!), aby si podnikatelia aj spotrebitelia zaplatili spravodlivé náklady. Teda podnikateľ prirážku sto percent ku mzde predavačiek a ostatných pracovníkov, a spotrebiteľ cenu tovaru tak, aby táto uhradila aj nedeľné náklady. Každý nech dostane o čo má záujem a každý nech si svoje aj zaplatí. To je jeden z atribútov pravicovej politiky, o ktorej občas tárajú.
V praxi by to mohlo vyzerať tak, podľa vyťaženosti a druhu obchodu, že k nedeľnému nákupu bude prirátaná prirážka k celkovej cene nákupu. Nie je nutné nič preceňovať. Táto prirážka, ako vidím obchodné prevádzky, by mohla predstavovať sadzbu od piatich do cca dvadsiatich percent. A nikomu nebude bránené predávať ani nakupovať v nedeľu či iný sviatok.
A je vonkoncom nespravodlivé a neseriózne okrádať spotrebiteľov nakupujúcich po ostatné dni, aby svojím nákupom prispievali aj k vynucovanému rastu nedeľných nákladov, ktoré s bežnými celotýždňovými nákupmi nijako nesúvisia.
Ale to je pre súdobých politikov priam nerealizovateľné. Chcú byť oporou rastu hospodárstva, ale nevedia čo kam patrí. A tak kŕmia spoločnosť svojími „zásadovými postojmi“. Tak nám treba!
A mám problém aj prežuť tú žobráckosť a ponižujúcu servilnosť tváriacich sa žurnalistov, ktorí nedokážu opakovane klásť otázku tomu republikovému hlásateľovi nedeľných teplých rohlíkov, prečo si neodskočí ich kúpiť do Rakúska. Veď je to iba kúsok cesty a mohol by si vychutnať obraz dobre prosperujúcej krajiny. Aj s celou rodinou. Či nie?