Že takýchto túžob či výkrikov v spoločnostiach už bolo? A nič? Nuž žiada si to logickú dôkladnosť. Nie kecy.
V dnešnej spoločnosti, kde senzácie a zlo najviac priťahujú pozornosť publika, sú možno zločinnosť a násilie aj dobrým obchodným artiklom a preto proti ním treba „bojovať“ umiernene. Je možné, že zločincov používajú niektorí oligarchovia na presadzovanie svojich záujmov a dokazovanie svojich podnikateľských a politických schopností. Aj to by bol dobrý dôvod, prečo proti zločinnosti a násilníkom treba „bojovať“ mierne.
Napríklad zrušením trestu smrti, znemožnením potrestania sudcov či prokurátorov porušujúcich zákonnosť, postavením do off sidu vyšetrovateľa. A všetko sa časom nejako vybaví. Nič neboj „kapo“. Poprípade si čosi odsedíš s dobrou životosprávou, športovým vyžitím a zárobkom, aký ti nedá nik iný. A predčasné prepustenie na slobodu je vždy poruke. Aj pre odsúdeného na doživotie
No v takýchto podmienkach je nemožné skoncovať so zločinnosťou a násilím, ktoré je vždy súputníkom zločinnosti. Toto je totiž v mnohých prípadoch obyčajný obchod. A keď nemožno vytrestať inštitucionalizovaných obchodníkov so zločinnosťou a násilných zločincov, nemožno vytrestať ani „náhodných“ zločincov a násilníkov, ktorí sú v podstate veľmi dobrí ľudkovia, iba im „chvíľkovo hrablo“ a pritom niekoho dokaličili či zabili. Alebo dokaličia a zabijú.
Je nutné urobiť nápravu v tom, kto si môže a dokedy obliekať sudcovský talár, kto môže a dokedy pôsobiť vo funkcii prokurátora či vyšetrovateľa, s akými kompetenciami a s akou zodpovednosťou. Pochopiteľne, v trestnom sadzobníku určiť tresty primerané povahe zločinu a povahe porušovania zákonnosti. Žiadne pobyty v rekreačnom zariadení. Aj pre sudcov a prokurátorov.
A ako teda proti násilnostiam a násiliu? Proti plánovaným, ziskuchtivým, objednaným, úkladným vraždám? Ako proti úmyselnému, plánovanému dokaličeniu človeka? Tragickým, brutálnym znásilneniam?
Áno trest smrti je zrušený, lebo usmrtiť zločinca je v rozpore s kade čím. Usmrtiť nenarodeného, celkom nevinného v rozpore s tým istým nie je. Dokonca ani zavraždenie politického odporcu v inom štáte nie je v rozpore s tými istými hodnotovými kritériami. Vrah a každý zločinec dokaličiť či zavraždiť človeka môže. A ešte si môže ukájať aj svoj sadizmus. On môže. Iba voči nemu, vrahovi a násilnikovi toto konať nie je možné. Toto je realita.
Preto za závažné zločiny násilnícke, od určitej hranice, bude správne, ak zločinec okrem trestu väzenia bude oslepený na jedno oko. Po prípadnom spáchaní ďalšieho zločinu tejže úrovne bude opäť okrem trestu väzenia oslepený na jedno, teda druhé oko. Som si istý, že tento zločinec už po prvej skúseností zmúdrie a „poľudští sa“. Viac ako dnes v base! A bez „cvokárov“! Aj keď dnes mu to písomne potvrdia pochybní odborníci. A „poľudštia“ sa aj ostatní, dnes ešte len potenciálni vrahovia a ostatní násilnícki zločinci. Ubezpečujem vás.
A trest vôbec nebude presahovať mieru uplatňovanú týmto zločincom, násilníkom. Ani mieru objektívnu. Neveríte? Opýtajte sa poškodených. Opýtajte sa tých, ktorí prišli takýmto spôsobom o syna, manžela, dcéru, matku, nedospelé či sotva dospelé dieťa … Oni sú totiž najoprávnenejší, možno jediní oprávnení posudzovať primeranosť trestu. Opýtajte sa ich, či takýto trest bude neprimeraný či neprimerane prísny. A stále ten trest nebude dosahovať mieru toho, čo si kriminálnik skutočne zaslúžil, čo spáchal. Buďte si istí.
Obávam sa ale, že práve toto „poľudštenie“ kriminálnikov (aj budúcich) nevyhovuje niektorým oligarchom a zákonodarcom. Opakujem: oligarchom a zákonodarcom! Preto sú zákony také ako sú.
Taktiež predčasné prepustenie doživotne odsúdených musí podliehať podmienke prekročenia vekovej hranice minimálne 75 rokov veku zločinca. Aby v spoločnosti nevyrastali dvadsaťroční kriminálnici, ktorí vo veku 35 rokov budú za neuveriteľne dobré správanie prepustení z väzenia na slobodu a predvedú sa ako movití úspešní podnikatelia, ktorí si už vo veku dvadsať rokov zarobili dosť na celý život. Alebo budú pripravení svoju mladícku „schopnosť a odvahu“ predviesť ešte x-krát.
A trest väzenia má byť trestom nútených prác vo väzení, nie pobytom vo väzení. V ktorom „ubytovaní“ vytvárajú ešte aj dlžoby. Ale to vedia všetci. Okrem zákonodarcov a ich „chlebodarcov“!
Preto je potrebné pristúpiť k činom, nie demonštrovať kecy o ochrane práv tých, ktorí šíria a praktizujú bezprávie!