Mzdy dohodou?

27. apríla 2017, durilamichal, Ekonomika Spoločnosť

 

Podľa portálov na vyhľadávanie práce dominuje ponuka  „mzda dohodou“. Nuž pokiaľ by to bola pravda, nič proti.

 

Ale aké šance dohodovať sa má uchádzač o miesto robotníka? V čase či regióne s nezamestnanosťou postihujúcou každého desiateho? Ani jeho kvalifikačné predpoklady mu nedávajú takmer žiadne šance vyjednávať s tými, ktorí držia opraty v rukách. V skutočnosti je to iba kamufláž zo strany zamestnávateľov. Tí uplatňujú surový mzdový diktát. Žiadne dohody! A obhajujú sa tvrdením, že cena práce závisí od vzťahu ponuky a dopytu. Čím vyššia nezamestnanosť, tým nižšie mzdy. Vidíme to všade na celom svete!

 

Ak však nezamestnanosť klesne pod určitú hranicu, potom už neplatí vzťah ponuky a dopytu? Prečo sa nedohodnú s uchádzačmi o zamestnanie, keď tvrdia, že mzdu ponúkajú dohodou? Prečo neponúknu také mzdy, ktoré budú zodpovedať novému vzťahu ponuky a dopytu? Prečo hľadajú politický komplot na dovoz cudzincov? Aby zvýšili prebytok ponuky pracovných síl a mohli naďalej uplatňovať svoj mzdový diktát? A ešte pritom nehanebne ponúkať „mzdu dohodou“?

 

A aký význam má zamestnávanie cudzincov v krajine? To tiež závisí od postoja zamestnávateľov. Ak budú hľadať pracovníkov s vysokou kvalifikáciou a týmto ponúkať vysokú mzdu, pritiahnu ľudí vzdelaných, kvalifikovaných a budú tým zároveň motivovať domácich ku zvyšovaniu kvalifikácie a získaniu ponúkanej práce. Ak však budú ponúkať čo najnižšie mzdy, budú do krajiny lákať iba nekvalifikovaných jedincov a zároveň tým budú posielať odkaz domácim, že kvalifikácia je zbytočná.

 

Skúste ponúknuť vodičom o 200 € vyššie základné mzdy a zistíte, že ich je prebytok, nie nedostatok. Ale tento smer vývoja zamestnávateľom nevonia. Radšej budú zamestnávať deti. Ako v Ázii. A ešte požadovať na vláde podporu.

 

Podobné tendencie zo strany zamestnávateľov môžeme vidieť v zákazoch zverejňovať mzdu. Nie je to na žiadosť zamestnancov. Toto ustanovenie vnucujú zamestnávatelia priamo do pracovných zmlúv. Aby zakryli svoju dvojakú nečestnosť. Jednak nečestnosť, aké nízke mzdy ponúkajú za konkrétnu prácu, jednak nečestnosť, keď za rovnakú prácu neponúkajú rovnakú mzdu. Je určite nečestné za rovnakú prácu dávať nerovnakú mzdu. A toto je pravý a dosť veľký dôvod na zatajovanie konkrétnej mzdy! Táto hanebná prax je obvyklá pre mnohých zamestnávateľov. Určite pre tých, ktorí zverejňovanie miezd zakazujú.

 

Preto by volení zástupcovia ľudu nemali pristupovať na protispoločenské konanie nekorektných zamestnávateľov, ale mali by im pripomenúť, že ak je mzda vecou dohody, tak nech sa dohodnú. A nech nepožadujú a neorganizujú žiadne podrazy. Ani s podporou vlády!