Z času načas sa objavia v médiách správy o politike potratov či protestoch proti nej. Pred časom sa Poľskom prehnala vlna protestov proti sprísňovaniu politiky potratov v podaní poľských žien. Nuž, bol som zaskočený.
Pokiaľ ide o túto tému, očakával by som od žien, že ak už sa odhodlajú ísť do protestu, hoci aj proti zákonom, tak ich prioritou bude vždy, ochrana svojho jedinečného, nenahraditeľného poslania a teda aj práva, požívať ochranu pri privádzaní nového života na svet. Nie práva a príležitosti zabíjať bezbranný, ale už život, odkázaný práve na ich ochranu.
Očakával by som, že ženy budú demonštrovať za zákonnú seba ochranu v otázkach sociálnych, ekonomických, spoločenských. A muži ich v tom rázne podporia! Aby vždy, keď zatúžia, mohli bez obáv priviesť na svet nový život, svoje potomstvo. A v tomto duchu sa vytešovať z lásky, zaľúbenosti, intímnej mileneckej sexuality. Veď sa týmto „neodťahujú“ od budovania ešte pokrokovejšej a ešte vyspelejšej demokracie ani od zvyšovania posvätného HDP. Robia len to, čo majú, čo jedine ony môžu, čo iba im prináleží. Robia len to, kvôli čomu „plačú“ demografi, sociológovia aj stratégovia posvätného HDP, ak to nerobia. Tak si tu ochranu a úctu snáď zasluhujú.
A aj dieťatko dostalo do daru úkryt, o ktorom vie iba mamka. Iba ona vie a iba ona môže drobca ukrývať pred zrakmi verejnosti, rodiny či neprajníkov až do chvíle, keď sám o sebe dá vedieť, keď už sám začne „pracovať“. Akoby Stvoriteľ dávno predpokladal výsledok našej slobody, že bezbranný drobec bude potrebovať úkryt a ochranu. Lebo naň bude číhať nebezpečenstvo už od samého zrodu. A to v krajine, ktorá podporuje „plánované“ rodičovstvo a „neplánovanú“ imigráciu. Lebo vraj má málo ľudí, najmä mladých.
A čoho sa dožaduje moderná žena? Moderná matka? Práva udať ho dílerom smrti, pre ktorých je to iba kšeft a ešte im aj zaplatiť?
Neprajníci toho drobca striehnu všade navôkol. Len sa započúvajte, ako bezočivo klamú keď potrat, to umelé a násilné skončenie pučiaceho života bezočivo nazývajú prerušením tehotenstva. Všetkým im je jasné, že v tom tehotenstve a v sotva pučiacom živote už nikdy nebude možné pokračovať. Napriek tomu bezočivo klamú, že ide iba o prerušenie. Im je prednejšia než život, než pravda, vlastná bezočivosť a peniaze. A dajú prednosť tejto vlastnej bezočivosti, klamstvu a osobnému, materiálnemu prospechu.
Ako znie to hrdé „matka“ pri odchode z potratu? Čo hovorí vtedy „Matkino srdce“ (báseň)? To srdce, kvôli ktorému keď syn zabil matku, aby jej srdce vyrval a doniesol psíkovi svojej vyvolenej, ktorá si to priala, keď utekajúc s nim spadol a srdce sa v prachu gúľalo a zrazu matkiným hlasom prehovorilo: „Neudrel si sa? Syn môj.“ Existujú ešte také srdcia? Aby slovo matka navždy znelo neprekonateľne hrdo.
Možno by mladé ženy a ženy uvažujúce nad potratom, sa mali najprv zamyslieť nad tým (iný básnik), že potratom chcú vrátiť kľúče ku šťastiu, k budúcnosti, k radosti. Že svojim konaním spôsobia, že prvá zmienka o človiečiku bude zároveň zmienka posledná. Že dve malé krídla tu takmer boli a nie sú. Kade asi blúdia, kde sú? Vari toto chcú? Vari za toto demonštrujú? Som si istý, že nie.