Z dnešného pohľadu sa v slušnej rodine narodil chlapec. Jeho rodičia, najmä mama, boli veľmi ambiciózni a tak sa chlapec musel od malička učiť v tých najlepších školách, zvládať prísne, náročné výchovné metódy a pripraviť sa na úspešnú kariéru, podľa vzoru matky. Chlapec bol však poslušný a usilovný. A tak všetko s poslušnosťou zvládal. Ba bol aj iniciatívny a učil sa viac ako bolo nutné.
Stal sa tak celkom slušným znalcom prírody, medzinárodných vzťahov, histórie, vojenskej taktiky, športovcom a dokonca aj pilotom. Rodičia mali z toho radosť a túto aj verejne prejavovali. Chlapec dorástol na dospelého muža, pripraveného zaujať primerané a užitočné miesto v spoločnosti. Podľa matky však ešte potreboval dozrieť, aby zvládal úlohy, ktoré mu projektovala.
Mladý muž, ako to už býva, sa oženil, podotýkam, že so súhlasom rodičov, aby ani v tomto neodmietol synovskú poslušnosť a prejavil ochotu a schopnosť prijať a niesť rozhodnutie iných. A naďalej sa pripravoval na svoju prácu, na plnenie svojho poslania. Cestoval po svete, aby na vlastné oči videl a spoznal svet a ľudí, pre ktorých mienil pracovať. Mal odvahu dostávať otázky a odpovedať na ne. Dobre odpovedať.
Rovnako jeho manželka. Tá však možno nebola celkom spokojná s tým, že manžel nepracuje a iba sa „chystá“. A tým ani ona nemá priestor, aby mu poskytla podporu a oporu. Aby prejavila svoj vlastný postoj voči manželovi, jeho práci, jeho povinnostiam. A ako to už býva, možno jej táto situácia nestačila na to, aby svokre prejavovala stále iba lásku a oddanosť či poddanosť.
No a čas šiel ďalej. Medzitým pretieklo veľa vody a ubehlo veľa času. Chlapec dorástol do veku zdatného penzistu, ktorému mnohí môžu závidieť. Jeho úspech je taký veľký, že má miesto v múzeu voskových figurín. A jeho oddanosť spoločnosti sa prejavila aj tu. Vraj nemusia mu robiť voskovú náhradu, on si to v tom múzeu odstojí ochotne sám. Veď inú robotu aj tak nemá. A v múzeu bude môcť odpovedať aj na najzávažnejšie otázky návštevníkov týkajúcich sa hoci problémov celého sveta. Dobre odpovedať. A spoločnosť ušetrí na zhotovení voskovej figuríny.
Že o kom to píšem? Zabudol som spomenúť meno chlapca? Ospravedlňujem sa. Prepáčte. Asi preto, že jeho meno je veľmi známe. Určite poznáte chlapca či penzistu menom princ Charles. Chlapca, ktorého vlastná matka odstavila od života. Opakujem, odstavila od života. Matka, ktorá sotva dospelá, sa cítila byť zdatná zvládnuť všetky najvyššie funkcie sveta. S ani štvrtinovým vzdelaním, s ani štvrtinovými vedomosťami, s ani štvrtinovými skúsenosťami mladého muža Charlesa. Muža vzdelaného, všestranne pripraveného na projektované úlohy, muža schopného poslúžiť ľudu.
Možno dodnes mohol žiť v prvom manželstve, prinášať pokrok svetu, tešiť sa z kompletnej rodiny a rozdávať rady, ktoré by svet určite viac vnímal ako rady niekoho, koho tak nepočuť. Lebo už mladého muža Charlesa bolo široko počuť. Veď pochádzal z tej najlepšej rodiny. A už vtedy vedel ponúknuť dobré rady a postrehy z vývoja sveta. A svet má lepšie uši pre kohosi z lepších vrstiev.
Mohol už roky odpovedať na priame otázky zaujímajúce široké vrstvy ľudu a rozdávať svoje postrehy a rady. Nie iba občas prečítať, čo mu – jej niekto napíše, či si zaobstarať ďalšie šaty, ďalší klobúk.