Frau Merkel veľmi často používa na problémy EÚ stanovisko, že to potrebuje „európske riešenie“. Či už ide o Grécko alebo o migrantov. Medzitým nám na scénu vystúpil Brexit. Ono možno tie európske riešenia sa už Britom prejedli. V praxi totiž nevyzerajú veľmi európsky. Napr.:
Diaľničné známky v Nemecku nech platia iba cudzinci. Áno, to je názor vlády Frau Merkel. Nateraz sa ho podarilo pribrzdiť.
VW za podvody nemusí platiť pokuty v Európe. V Amerike platiť musí v priemere päť tisíc US dolár za jedno vozidlo s podvodom. Domácim poddaným však platiť nemieni! Aj toto je európske riešenie. To sa má páčiť?
Výstavba radarovej a raketovej základne v Čechách a v Poľsku na obranu pred Iránom. Poznáte niekoho kto tomu veril alebo hodlá v budúcnosti uveriť?
A teraz tá „pohroma“ s názvom Brexit. Lenže čo ak má Británia pravdu? A odmieta tzv. európske riešenia. Pridáme sa k „vetru“ a budeme tvrdiť, že Brexit bol zlý, neeurópsky krok? Veď Británia už v minulosti skúsila a presvedčila sa, že európskym spojencom nemožno bezhranične dôverovať. Mier pred druhou svetovou nezachránili a ostali jediní z „civilizovaného západu“, ktorí sa fašistom vzopreli. A terajšie hospodárske a mocenské manévre EÚ nesmerujú k opakovaniu tragédií?
Tie európske riešenia akoby nadväzovali na historické. Už pred vyše tisíc rokmi do vývoja na území Veľkej Moravy zasahovali tzv. Frankovia, dnešní Nemci. V roku 870 uväznili a vyklali oči panovníkovi časti Veľkej Moravy Rastislavovi, za pomoci Svätopluka (od nepamäti podporovali zradcov). S ohľadom na stav pokroku v doprave im trvalo dva až tri mesiace kým sem vôbec pricestovali. Aká hnusná túžba ich sem hnala? Pominula?
Pred vyše pol tisícročím na území týchže „Európanov“ upálili českého kňaza Jána Husa. Ako to, že o tom rozhodovali tam, nie v českej zemi?
Pred pár rokmi tí istí „Európania“ prišli k skvelému nápadu, vyvraždiť určité rasy, zabrať územie Európy (a možno aj celého sveta) a vyhlásiť ho za svoju legitímnu korisť. Tá možnosť v legislatíve koristníkov jestvuje. A počas zaberania prišli k ďalšiemu skvelému nápadu, zriadiť koncentračné tábory. Prečo? Lebo to podporuje ekonomický rast, bohatnutie spoločnosti a rast životnej úrovne.
Zdá sa vám, že podobné argumenty zaznievajú aj dnes? Nemýlite sa. Sú naozaj identické. Niekto možno namietne, že to je minulosť a to sa nesmie či nemôže opakovať. Že „oni“ sa zmenili.
Teda poďme do prítomnosti. Čerstvá, ešte aj nedokončená privatizácia socialistického majetku? Odťahovali sa od nej? Kto je vlastníkom rozhodujúceho kapitálu v postsocialistických krajinách? A to ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi tu nevlastnili celkom nič! Teraz má nastúpiť pôda. A postsocialistické krajiny sa predajom všetkého dokonca ešte aj výdatne zadlžili. Prizrime sa lepšie Grécku. Už mu ostáva iba seba predaj ak by malo vyrovnať dlžoby. A čo nútená migrácia? Pri 30 miliónoch nezamestnaných potrebujú ďalších? Aby dosiahli „mzdovú úroveň“ z koncentračných táborov?
Ale poďme aj do budúcnosti. Taká Ukrajina. To je z dnešného pohľadu budúcnosť. Kam smeruje? Akými cestami ju vedie EÚ? Ešte nič nezačala a už je zadlžená voči EÚ a voči Rusku ani ostatným nemá na splatenie starých dlžôb. Zároveň je podporovaná MMF, aby tie dlžoby nesplatila a vytvárala tak napätie a budúce veľké „nedorozumenie“. Rovnaký scenár má EÚ pripravený aj pre ďalších pristupujúcich, len ich donútiť požiadať o členstvo v NATO a v EÚ.
Čo ak s takou Úniou Británia nesúhlasí? Čo ak nesúhlasí ani s hospodárskou politikou ani s mocenskou? A nechce sa dať zatiahnuť do nového európskeho požiaru? Čo my? Súhlasíme? Nezastaneme sa Británie? Ani seba? Tej Británie, ktorej ohrdnutí tútori z EÚ chystajú obchodné prekážky? A chystajú ich skôr, ako britský parlament potvrdil Brexit.
Tí istí tútori EÚ zároveň otvárajú dvere dokorán geneticky modifikovaným rastlinám z USA. Rastlinám vyžadujúcim špeciálne chemické hnojivá. Tiež z USA. Patentovo chránené. To im nevadí, že USA nie sú členom EÚ?