A brány pekelné ju nepremôžu. Toto povedal pán Ježiš Petrovi, o cirkvi, ktorú založí.
Veľakrát som si kládol otázku, čo robí taký kňaz v armáde. Veď ak bude zástancom a šíriteľom Ježišovho Evanjelia, tak ho okamžite z armády vyženú, lebo by ohrozoval bojaschopnosť jednotky. A bola by to pravda. Ak by od neho očakávali, že sa pridá na stranu armády a že zradí Evanjelium a bude vojakov ubezpečovať v správnosť zabíjania ľudí, odíde sám. Preto prítomnosť kňaza v armáde je pre mňa nepochopiteľná. Zvrat v mojom nazeraní spôsobil rozhovor s mons. Františkom Rabekom, vojenským ordinárom, ktorý odznel v nedeľu rozhlase, v relácii Hosť nedeľného dobrého rána.
V tom rozhovore, ktorý viedol František Chrappa, na otázku a čo prikázanie: Nezabiješ, mons. Rabek odpovedá: … „kto sa stane vinným, zbavuje sa ochrany svojho vlastného života“.
S bohorovným pokojom vyhlásil, že ľudia, o ktorých si jeho vojaci myslia, alebo o ktorých dostali telefonickú informáciu či príkaz, že sú to nepriatelia, že títo ľudia stratili právo na ochranu vlastných životov a preto ich jeho vojaci môžu v súlade s Božími prikázaniami vraždiť. A nie je to vražda, tvrdí mons. Rabek. Vôbec mu nevadí, že o tých ľuďoch nič nevie, vôbec ich nepozná, nikdy ich nevidel, nehovoril s nimi. Jemu jeho „boh“ , ako kedysi Jozuemu, oznámil výsledok, že treba zabíjať. A to tento bezbožník mons. pochádza z krajiny a združenia krajín, kde násobný vrah má právo na ochranu života, a ktorého neslobodno popraviť!! Kde nie Boh, ale už samotní ľudia dospeli k tomuto záveru.
Pritom tí jeho „nepriatelia“, ktorých jeho vojaci môžu vraždiť, sú častokrát ľudia, ktorí sa iba bránia teroru zo strany cudzincov a nechcú veľakrát nič iné, iba aby ozbrojení cudzinci a koristníci odišli z ich vlasti.
Zároveň vyhlásil, že v tomto ohľade je cirkev integrálnou súčasťou armády. Nie div, že takáto cirkev dokázala upaľovať „čarodejnice“ či kňaza Jána Husa, posväcovať zbrane a vojenské výpravy. Dokazuje to stále a znovu.
Brány, sú poľnohospodársky nástroj na rozbíjanie hrúd zeme, aby táto bola sypkejšia pre pestovanie rastlín. Je to, resp. býval to obvykle štvoruholník, z ktorého dole, smerom do zeme trčia dlhé kovové, ostré hroty. Ťahaním po roli tento nástroj rozbíjal všetky hrudy zeme, ktoré sa podeň dostali.
Aby učeníci lepšie pochopili, uviedol im Ježiš Kristus tento príklad, ktorému dobre rozumeli. Len brány označil pekelné, nie roľnícke. Brány, ktorých hlavnou snahou bude rozbíjať Kristovu cirkev a slúžiť peklu. Kto to však sú brány pekelné?
Sú to všetci, ktorí vymýšľajú klamlivé teórie a vedy spochybňujúce existenciu Boha. Sú to kňazi, biskupi aj pápeži, ktorí prekrúcajú učenie Ježiša Krista. Sú to všetci, ktorí učeniu Ježiša Krista podsúvajú iný, svoj vlastný význam. Sú to všetci tí, ktorí obetovanie sa Ježiša Krista, aby „všetci uverili“ a aby spoznali „cestu, pravdu a život“ prekrúcajú na obetu, za potvrdenie ideológie sionistického fašizmu tzv. starého zákona.
A keď on, mons. Rabek, hovorí, že cirkev je integrálnou súčasťou armády, a jeho spolubesedník neprotestuje a takéto posolstvo šíria spoločne do sveta, tak ja hovorím, že on, mos. Rabek a všetci jeho predstavení, ktorí ho ustanovili a všetci, ktorí ho poslúchajú (nie počúvajú) a súhlasia s ním, sú brány pekelné. To o nich Ježiš Kristus povedal, „brány pekelné ju nepremôžu“. A im všetkým Islam otvára oči. Islam, ktorý privádzaním detí na svet úspešne bojuje proti najmodernejším zbraniam sveta. Im všetkým vyprázdňovanie ich vlastných kostolov otvára oči. Oni to však „nevidia“, lebo to je ich cieľ.
Kristova cirkev pôjde celkom inou cestou, než na akej zavadzajú oni, brány pekelné. Aby svet uvidel, ako sa oni, brány pekelné, budú žrať medzi sebou.
Časť rozhovoru tu:
http://cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0009/000926/00092650-1-MuDA.mp3