Áno aj nie. Dnes sa častejšie stretávame s názorom, že manželstvo nie je pre mladých ľudí také významné ako pre predchádzajúce generácie alebo aj, že je to len nejaký model spolužitia, ktorý môže mať množstvo podôb. Nuž nesúhlasím.
Je pravdou, že dnes mladí ľudia častejšie žijú spolu bez toho aby boli manželia, aby uzavreli záväzný vzťah. Dokonca že majú spolu deti. Avšak pravdou je aj to, že tento stav im neprináša o nič viac šťastia ako manželstvo. Dokonca mnohí vstupujú do manželstva, keď už deti majú odrastené.
Prečo teda táto anomália? Pri zjednodušenom pohľade by bolo možné povedať, že mladí sú nezodpovední či nemorálni alebo že nie sú schopní uniesť bremeno zodpovednosti manželstva, ktoré si žiada veľa ústupkov, veľa uvedomenia si, veľa vytrvalosti a veľa lásky. Áno, bolo by to možné povedať. Ale nebolo by to ani presné ani pravdivé.
Pri pohľade na správanie sa mladej generácie je potrebné obzrieť sa na príklady, z ktorých táto mladá generácia mohla čerpať. Áno, pozrieť sa na správanie ich rodičov či až starých rodičov.
Neboli to náhodou oni, kto rozvodom presviedčal mladú generáciu, že manželstvo nie je jav trvalý? Takmer každé druhé manželstvo skončilo rozvodom. Neboli to náhodou oni, kto porušovaním pravidiel manželského spolunažívania bagatelizoval inštitút manželstva? Len si vypočujte dôvody, ktoré boli príčinou rozvodov. Neboli to náhodou oni, kto častokrát do takej miery zanedbával starostlivosť o vlastnú rodinu, že bol postavený pred súd? A neboli to oni, s kým si ani súdy nevedeli rady, a aby ich donútili starať sa o vlastnú rodinu začali im odoberať vodičské preukazy? A aj v tých prípadoch sa nestarajú, iba pošlú pár peňazí. Kvôli vodičáku.
O čo sa teda má mladá generácia usilovať? O to, čo generácie pred nimi zneuctili a znevážili? Majú sa usilovať o napodobovanie pokrytectva rodičov a starých rodičov? A aby to nestačilo, starší pokračujú v bagatelizovaní manželstva a rodiny aj naďalej. Veľmi často sa môžeme stretnúť s propagáciou úbohosti, keď aktéri tvrdia, akí dobrí priatelia zostali po rozvode. Nuž, niektorým ľuďom sa nikdy nepodarí dorásť do dospelosti.
Preto vy, mladí, nehľaďte na úpadky jednotlivcov predchádzajúcich generácii. Nechcite predchádzajúcim generáciám dokazovať, že ich pokrytectvo vám nechýba. Konajte však to a tak, aby váš život bol šťastný. Manželstvo je veľmi dobrým pomocníkom, aby sa tak stalo.
Je však potrebné vidieť a oceniť snahu manželského partnera o porozumenie, o pomoc. Je nutné vnímať obetavosť partnera pri starostlivosti o spoločné dobro, a to aj vo chvíľach, keď sa mu až tak nedarí. Je nutné voči partnerovi zachovať taký intímny, láskyplný vzťah, ktorý bude iba váš, a ktorý bude dôkazom, že ste jeden celok. A budete sa môcť tešiť zo spoločného života, budete sa môcť nasmiať do popuku nad vlastnou nedokonalosťou, nad vlastnými kotrmelcami lebo budete vedieť, že sú iba vaše. Že sú vašou potechou a vzpruhou do ďalších a ďalších dní, počas ktorých sa budete ďalej učiť, zdokonaľovať a opäť smiať do popuku. A ešte pritom vychováte spokojnú, úplnú rodinu. Rodinu, ktorej členovia sa budú zovšadiaľ ponáhľať domov, lebo tam je najlepšie.
Žite tak, aby kríza manželstva bola vnímaná ako situácia tých, ktorí si krízu vlastného manželstva spôsobili sami. Nie ako jav súčasnej či modernej spoločnosti alebo mladej generácie. Aby kríza manželstva bola vnímaná ako poklesok a úpadok predchádzajúcej generácie. Váš život bude šťastnejší a otvoríte oči tým, ktorí toto nevidia, lebo vidieť nechcú.