Opäť sa blíži olympiáda a v tejto súvislosti bude pribúdať informácií o nej. Či už z prostredia športovcov alebo organizátorov. Čo je však poslaním olympijských hier?
Podporovať šport? Ale kdeže! To by museli jednotlivé krajiny či obce budovať systém prípravy a podpory mladých športovcov až po dospelosť. Čo však vidíme? Klub si kúpi hotového športovca. Futbalistu, hokejistu, basketbalistu … Ten nech si vyrastie kde chce, ako chce. Klub si kúpi hotového. Tento úspešný klub prejavuje nanajvýš formálnu podporu žiackemu či dorasteneckému športu. Veľakrát malí krasokorčuliari či malí hokejisti trénujú v najhorších denných časoch, lebo lepší čas je určený profikom. Dokonca štáty sú schopné si kúpiť nového občana, aby dokázali svoju „športovosť“.
Podporovať pohybové aktivity jednotlivcov a skupín, športovanie spoločnosti ako celku? Ale kdeže! To by museli budovať lacné, jednoduché športoviská, prístupné všetkým záujemcom bez akejkoľvek klubovej príslušnosti. Museli by poskytnúť už vybudované športoviská aj nešportovcom.
Propagovať šport a tým propagovať krajinu? Ale kdeže! Všetka propagácia je smerovaná len k momentálnemu upútaniu pozornosti diváka. Diváka, ktorý si má všimnúť reklamu. Či už priamo vysielanú, alebo na oblečení športovcov či na zariadení športovísk, či v správach, ktorá spoločnosť si aké a za koľko reklamné práva kúpila. Neveríte? Tak si skúste spomenúť, kto bol na posledných OH štvrtý v behu na 800 metrov? Alebo desiaty v plávaní na 200 metrov? Alebo druhý v hode oštepom? Čože? Je to ťažké? Áno je a bude. Lebo OH nie sú zamerané na šport a propagáciu športových súvislostí. Pritom všetky spomínané umiestnenia považujem za naozaj svetové!
A čo pochybnosti o dopingu tretiny športovcov? A nielen pochybnosti. Mnohé dodatočné diskvalifikácie v takmer všetkých športoch. Prečo? Pre finančný úspech! Nie pre šírenie športu!
Aby toho humbugu nebolo dosť, pridá sa paralympiada. Presne to isté, iba v menšom. Podobne by mohla vyzerať matematická olympiáda pre tých, ktorí aspoň dvakrát prepadli z matematiky. Lebo keby peniaze minuté na účasť rozdelili medzi zdravotne postihnutých, pomohli by možno stovke ľudí o jedno percento zlepšiť podmienky života. To však pre hlavných aktérov nemá význam a radšej pomôžu uspokojiť sto percent exhibicionizmu jedného. A ešte si pritom aj oni zarobia.
O pár mesiacov sa spustí mašinéria propagácie predpripravených textov, sloganov, reklamných spotov a jalových spevov na oslavu najväčšieho sviatku športu. Možno sa zároveň spustia aj mnohé vyšetrovania podozrení zo sprenevery zverených financií, či osobných zlyhaní funkcionárov. Tie chválospevy budú všeobsiahle, aby prekryli biedu ľudí žijúcich len pár kilometrov od najvzácnejších a najmodernejších športovísk, hotelov a zariadení ostatných propagačných služieb.
Ľuďom bude predostretý harmonický svet s mnohými marketingovými tvrdeniami. Svet, v ktorom sa budú prehliadať potreby väčšiny ľudí našej planéty. Častokrát potreby životne dôležité. Opäť sa bude klásť dôraz na úspech reklamy a zisku. Preto opäť bude ťažké, priam nemožné, spomenúť si, kto z miliárd ľudí skončil na nádhernom a skvelom deviatom či desiatom mieste. Lebo nepôjde o šport. Pôjde o biznis. Finančno-drogový. Športovci ho len pomôžu spropagovať obrovským cirkusom.