Prečo je v Európe taký rozdielny prístup k imigrantom? Nuž je to dané národno-historickým vývojom.
Niektorým národnostiam je samozrejme mať sluhu či otroka, iným zase nie. Najlepšie to bolo vidieť po obsadení amerického kontinentu. Dali sa na lov otrokov. Násilím otročili ľudí, lebo chceli mať otrokov, sluhov. Ani trochu neváhali ich zabíjať ak sa nechceli podriadiť. V „druhej svetovej“ to neváhali zopakovať. Teda, niektorí.
Dodnes sa nezmenili. Iba zmenili taktiku. V krajine budúcich sluhov je potrebné vyvolať takú destabilizáciu, že sami z nej budú utekať do otroctva. A ešte budú radi, že môžu aspoň takto prežívať.
No a keď už otroci prídu, bude treba ich zamestnať. Samozrejme so ziskom pre zamestnávateľa, preto ich netreba zbytočne preplácať. A čo urobia s platom, ktorý dostanú? Nuž minú ho na ubytovanie, tiež so ziskom pre poskytovateľ ubytovania a na stravu, tiež so ziskom pre potravinára. Super kšeft. Stačí mať dostatok sluhov a firmy vykážu ekonomický rast. A to dokonca pri úspornom alebo žiadnom investovaní. A majitelia sluhov, voliči, môžu chváliť svojich politikov, že aj v takých zložitých podmienkach svetovej ekonomiky im zabezpečili rast.
Lebo príslušný štatistický úrad oznámi, že priemyselné podniky zvýšili predaje a dokázali sa presadiť na ďalších náročných trhoch, kde vytlačili konkurenciu nižšími cenami, že turistický ruch porástol budovaním ďalších ubytovacích kapacít, pričom ďalej zvýšil ich vyťaženosť a aj potravinársky priemysel, napriek mimoriadne zložitým medzinárodným podmienkam, zvýšil predaje a ziskovosť. A ostatným poradia, že sa majú správať podnikateľsky a efektívne využívať vlastné zdroje.
Možno si títo veční otrokári mysleli, že privatizácia Východnej Európy uspokojí ich chamtivosť na stáročie. Ale nevydržalo to dlho. „Priatelia“ z Východnej Európy sú pre týchto nenásytných chamtivcov už dnes pridrahí. A oni chcú predsa „konkurovať“ najväčším otrokárom tohto sveta. A to si žiada nepretržite napredovať! Preto ani dnešný prísun sluhov ich neuspokojí nadlho. A z toho číha obrovské nebezpečenstvo pre celý svet. Aj pre nás.
Ono vytešovanie sa zo sluhov môže mať veľmi tŕpku príchuť. Len sa pozrite na štruktúru imigrantov. Z desiatich je snáď sedem až osem mužov. Iba ostatní sú ženy a deti. To si niekto vari myslí, že oni nemajú radi svoje ženy, priateľky, sestry? Že si ich vážia menej ako Európania? Alebo že na ženy v ich rozvrátených krajinách číha menej nebezpečenstva než na mužov? Ako to teda, že ich tam nechali? Aké sú ich plány? Neviete? Nuž nebuďte potom prekvapení.