Mnohí veriaci to považujú za samozrejmé a správne a nič zlého v tom nevidia. Lenže pri podrobnejšom pohľade na vec, uvidíme aj iný obraz.
Začnime exkurzom do vzniku svätca. Súhlasím, že išlo o slušného a dobrého veriaceho, ktorému z pohľadu viery či života nemožno nič vyčítať. Práve naopak, v mnohom tento človek svojím životom môže poslúžiť pozitívnym príkladom iným ľuďom. Avšak, inam chcem upriamiť pozornosť.
Najprv, ako sa z takého človeka stane svätec?
Nuž vo všetkých prípadoch to bolo a je tak, že veriaci „zistili“, že je to svätec a začali sa k nemu modliť a vzývať ho o pomoc rovnajúcu sa zázraku. A tá sa časom aj dostavila. Vždy sa uplatňuje tento postup. Cirkev následne spustila skúmanie, výsledkom ktorého bolo potvrdenie potrebných predpokladov, aby daného zosnulého vyhlásila za svätca. Lenže:
Je prejavom viery v Boha, keď sa ľudia modlia k ľuďom? A od ľudí si žiadajú zázrak? Aj ho dostanú! Nie je to verejné a spupné odmietnutie prikázania viery: Ja som pán Boh tvoj a nebudeš mať iných bohov okrem mňa aby si sa im klaňal? A toto je začiatok cesty „vzniku“ svätca. Môže to byť správna cesta, na ktorej začiatku je hriech? Na ktorej začiatku je odmietnutie viery v Božie prikázanie? Môže cesta, na počiatku ktorej je hriech, viesť k dobrému, mravnému cieľu?
Ďalšou, avšak oveľa vážnejšou otázkou je, čo spôsobuje každý človek, ktorý vzýva o pomoc, o orodovanie svätca? Aby som to ľahšie vysvetlil, použijem príklad:
Všemohúci, náš nebeský otec, počuje každého z nás a má každého z nás rád láskou, ktorej hĺbku si ani nevieme predstaviť. On poslal syna, ktorého osud poznal, aby nezahynul nik, kto v Neho uverí. Aby všetkých, každého jedného zachránil a priviedol k sebe. Je to otec, ktorý sa teší na návrat lajdáckeho, márnotratného syna a ponáhľa sa ho odieť, pohostiť a dať mu čo má, čo práve potrebuje a teší sa, akoby sa tento syn opäť narodil.
Predstavme si vedľa Neho, nášho pozemského otca, ktorý je poznačený, ako všetci my, ľudskými neduhmi. Ale ktorý nás tiež má rád. A všetko čo má, má pripravené pre svoje deti, chce im to dať. Čaká na telefóne, že sa mu ozvete a požiadate ho o čokoľvek, či by vám nedal alebo aspoň požičal to či ono, lebo viete že to v domácnosti má a ani to nepotrebuje. A on vie, že vám by sa to hodilo, lebo sa rozbiehate v živote a potrebujete rôzne veci, ktoré jemu už ani nie sú potrebné. A chce vám ich dať, priam čaká, kedy si ich vezmete.
A čo urobíte vy? Zavoláte jeho kamarátovi či susedovi, o ktorých viete že sú to dobrí otcovi priatelia a že váš otec na ich radu rád dá, aby sa za vás u vášho otca prihovorili, aby za vás orodovali, aby vám to či ono požičal či dal. A oni to vášmu otcovi ochotne zreferujú a prihovoria sa za vás. Viete ako sa bude cítiť váš otec? Bude hlboko sklamaný a smutný, že viac dôverujete jeho kamarátom než jemu samotnému. Bude sklamaný, že pochybujete o jeho ochote vám pomôcť, dať vám všetko čo má. Bude smutný a sklamaný, že mu neveríte, že o jeho láske k vám pochybujete. Že neveríte, že vás má rád viac ako ktokoľvek iný. A pochybujete verejne, lebo sa obraciate na iných. Rovnako sa budete cítiť vy, ak sa vžijete do roly otca, ktorému deti urobia to isté. Budete si opakovane klásť otázku: prečo nezavolal, nezavolala priamo mne? Kde sa stala chyba?
A presne tak sa cíti váš nebeský otec, keď sa obraciate na kohokoľvek aby sa za vás prihovoril, aby za vás orodoval. Lebo nebeskému, všemohúcemu a láskavému otcovi týmto prejavujete nedôveru. Neveríte mu! Neveríte, že vám chce pomôcť. Dokonca, že vám pomáha, ani keď o to nežiadate. A On vám chce pomôcť najviac zo všetkých.
Vydávate o Ňom svedectvo, že On nie je ten najláskavejší. Že ho treba presviedčať, že uňho treba orodovať, aby bol ochotný urobiť to, čo vy potrebujete. Aby vám dal to, čo vám najviac chýba. Vydávate o Ňom svedectvo, že viac veríte komusi inému, než Jemu. Než tomu, ktorý vás má najradšej.
A On čaká na priamej linke, vždy ju má pre vás voľnú a vždy má čas vypočuť vás. Občas, možno aj dosť často, volá aj On vám, ale vy nemáte čas zdvihnúť sluchatko. Máte kopu dôležitejších a najmä súrnejších vecí. A potom, ak sa modlíte k svätým, vlastne zavoláte komusi inému. Komusi, koho si ľudia ustanovili spomedzi seba. A komu dôverujete viac, ako Stvoriteľovi, jeho všemocnosti, jeho láskavosti.